V polovici októbra sme oficiálne ukončili celoslovenskú sezónu. Majstrovstvá SR v nočnom orientačnom behu majú síce menej, ale o to viac zarytejších priaznivcov. Kto raz odhalí čaro NOB, vyhľadáva príležitosti si ho vychutnať. Pritom prínosy tréningu v noci sú neodškriepiteľné. Technika orientácie je špecifická: treba sa zamerať na vybrané objekty a orientovať sa pomocou nich. Na to treba trošku orienťáckej zručnosti, ktorú ale keď trénujeme od najmenších kategórii, vieme veľmi rýchlo túto zručnosť dosiahnuť. Výhodou je, že pretekár vie generalizovať mapu, čo mu pomáha cez denné preteky v technicky náročných terénoch. Tiež udržanie azimutu v tme je náročnejšie, ale o to viac poteší „zašitá“ jama nájdená na prvý pokus v pretekárskej rýchlosti. Čaro tmy a častokrát i hmly dodávajú pretekom ten správny „náboj“. Tým, že je potrebné mať dobrý zdroj svetla okrem bežného vybavenia pre OB, posúva sa disciplína trošku k technickejším športom, ale veď dnes už hádam nekúpite ani švihadlo bez batérii na počítanie preskokov.
Ja ako tréner som veľký fanúšik NOB v tréningu už aj pre mladšie kategórie a verím, že čísla účastníkov na pretekoch v tejto disciplíne iba porastú. Trošku sa zamýšľam nad slovenským modelom NOB v jeseni, pričom vo väčšine krajín je majstrovský šampionát v tejto disciplíne na jar, pretože O-bežci po zimných mapových tréningoch za tmy sú „vybehaní s čelovkou“ a majú najvyššiu špecifickú pripravenosť na túto disciplínu.
Napriek špeciálnym dolaďovacím plánom našich „veľkých“ chlapcov pred lesnou časťou JWOC som sa nechala obmäkčiť a vyrazili sme smer Martin. „Veľké“ výsledky chcú okrem poriadnej práce na tréningoch aj pohodu v deň „D“ a tak sme si objednali ubytovanie v blízkosti zhromaždiska, aby sme po náročnej noci mohli ísť rýchlo do postieľok a ráno poriadne oddýchnutí vyštartovať opäť. Ubytovanie bolo komfortné a tak boli všetci spokojní. K pohodičke prispel aj Maroš ako kuchár- výmyselník a sobotná delikátna večera prispela k skvelým výsledkom aj v nedeľu.
Jediné dievčenské zastúpenie z našej tréningovej skupinky mala Anka a voľba nahovoriť ju na NOB bola dobrá: prvý štart na NOB a hneď medaila sa nepodarí každému. „Veľkí“ chalani potvrdili svoje postavenie v kategórii a očakávané zlato aj striebro sme doniesli vďaka Filipovi a Tomášovi do Bratislavy. Maroš napriek zdravotným problémom potvrdil svoj talent pre OB aj vyhral s prehľadom M35. Alena sa dala do role trénerky a robila nočný tieň pre Lukáša, aby nabudúce už mohol NOB vyskúšať aj v pretekoch sám.
V sobotu nás čakal „midlík“, na stavbu ktorého som ja osobne bola veľmi zvedavá. Očakávania boli naplnené – v technicky náročnom teréne sa uplatnili technicky vyspelí bežci s dobrou kondíciou. A tak to má byť. To že sa nájdu aj „cestovatelia“ – t.j. pretekári, ktorí po štarte „nasadnú na vláčik“ a nechajú sa vyviezť až do cieľa je pre krajiny s malým počtom pretekárov v kategóriách typické. No a na Slovensku je to tiež tak. A možno sa nám to podarí to budúcna trošku zmeniť trénerskou aktivitou, zmenou v súťažnom poriadku… prítomné decká z FBA opäť bodovali kde sa dalo a všetci sme boli na stupňoch víťazov aj v sobotu.
Nedeľná klasika bola úderom pre netrénovaných-po dvoch pretekoch už mnohým neostalo veľa sily a tak priemerné časy vo všeobecnosti neboli nízke. No ale pravda sa ukázala opäť a kto „na to má“ po pretekoch viezol domov fľašku medíku alebo medovinky – v závislosti od veku.
Za pekné ukončenie sezóny vo skvelom jesennom prostredí ďakujeme usporiadateľom, ktorí prekonali nemalé problémy pri príprave so všetkým možným. Ale koniec dobrý, všetko dobré !