Po náročnej príprave v tábore sme pár prázdninových dní poleňošili a šup opäť na preteky. Niektorí zavítali do skál pozdraviť Rumcajsa, iní 15-ti zvolili na začiatok horúcu alternatívu okolia maďarského Balatonu v podobe výživných 5-dňových pretekov.

Centrom pretekov bolo tentokrát starobylo-moderné mestečko Tapolca, ktoré ponúkalo množstvo zaujímavostí nielen pre orienťákov. Múzeá a kaviarničky, výstavy a súbežne prebiehajúce vínne slávnosti ponúkali pestrý program.
My, zničený horúcimi traťami (bolo okolo 32-36 st. C) sme ale mali program jediný – schladenie a „oprava“=regenerácia svaloviny. Usporiadateľ ponúkol zľavu na termálne kúpalisko hneď vedľa kempu, kde sme boli ubytovaní a tak program pre deti bol jasný: teplé bazény a tobogány. Len raz sa nám podarilo deti vytiahnuť kúpať sa na Balaton.
Na tratiach sa nám darilo rôzne. Terén netypický, ťažký, s vysokými teplotami overil nielen fyzickú a mapovú pripravenosť, ale aj psychiku. Prvé dva dni sme bežkali na otvorených lúkach s množstvom terénnych detailov striedajúcich sa s bledozelenými pichľavými hustníkmi.
Tretí deň sa bežal už v spomínanej Tapolce, krásny šprintový terén, stále bolo treba riešiť postupy aj dohľadávky. Posledné dva dni boli vyčerpávajúce v suchom lese s vysokým pichľavým podrastom a veľkým množstvom údolí.
Najviac z Farmaceutickej výpravy sa darilo Šimonovi na sprievodných súťažiach v presnej orientácii, kde obsadil prvé miesto. Z klasického orienťáku papierovo najlepšie dobehla Alena, mladí hľadali v lese každý deň vzácne skúsenosti. A musím povedať, že ich našli ozaj veľa.

Po dvoch dňoch voľna strávených kade tade sme sa zišli opäť – tentokrát v oveľa väčšom množstve (cca 40) pod Silickou planinou. Po dlhej ceste dobre padlo ochladenie v Gombaseckej jaskyni. A potom šup na mapový tréning ponúknutý usporiadateľom. Určite bola dobrá voľba trošku nazrieť na dno závrtov bez časového stresu.
Čakali nás 4 náročné etapy za tri dni a tak sme rýchlo zaľahli spať. Každú etapu sa menilo poradie, nakoniec po štvrtej etape na stupne vybehli: Karol v M12, Glonki v M35, Lea vo W12, Beky vo W14, Miška vo W16, Alena vo W35, Marek v K.
Keďže na poslednej etape lialo ako sa na Silicu patrí, len sme urýchlene zbalili stan a každý už frčal svojou cestou. Niektorí už „dolaďujú“ na septembrové tréningy, t.j. leňošia doma a šetria sily, niektorých čaká ešte nádherný záver letnej trilógie počas troch etáp vo východných Čechách.

Začiatok augusta 2018. U nás doma obrovské horúčavy, kto mohol – ušiel z mesta  schladiť sa k vode, alebo na hory. Verím tomu, že väčšina z nás nech už bola kdekoľvek, v tomto období veľmi intenzívne hľadela aj do svojich počítačov, alebo do mobilov a držala palce našim chalanom. A oplatilo sa sledovať a v duchu hypnotizovať výsledky, lebo boli skvelé!!!

Takže veľmi stručne.

4.-11.8.2018  Lotyšsko – Daugavpils svetový šampionát WTOC 2018. Traja zo štyroch reprezentantov SR sú naši Farmaceuti: Janko Furucz, Dušan Furucz, Palo Bukovac. Prvou disciplínou bolo v pondelok TempO, kde z kvalifikácie v ktorej štartovalo 80 účastníkov sa medzi 36 najlepších finalistov prebojovali všetci naši reprezentanti. V popoludňajšom finále je z výsledkov zrejmé, že rozhodovala každá sekunda. Palo obsadil 18.priečku, Dušan 8. a Janko potvrdil svoje svetové kvality a vlaňajší bronz vylepšil na striebro.

V ďalšej disciplíne PreO štartovali Dušan a Janko. O medajle sa bojovalo dva dni. Dušan obsadil 37.priečku v strede výsledkovej listiny a na najvyššiu priečku sa svojimi presnými a rýchlymi odpoveďami prebojoval Janko.

K výborným výsledkom gratulujeme a tešíme sa, že medzi 18 timi najlepšími, najpresnejšími a najrýchlejšími mapármi na svete sú traja naši z FBA 🙂

Tábor bol tak, ako každý rok, úžasný. Tréningy boli zaujímavé kvôli premyslene postaveným tratiam, ale aj kvôli nádhernému mokraďovo – skalnému terénu s čučoriedkami a brusnicami. Žiadny tréning nebol nudný, každý bol niečím výnimočný, ako napríklad Navigačný plán – museli sme podľa našich vlastných nákresov nájsť konrulu, Kombotech – bola to kombinácia viacerých techník, časť trate sme mali vyrezanú a časť bola bez ciest … Poriadna výzva bol aj Rogaining Zderaz, kde bola nádherná trať popri pieskovcových skalách. Na Rogainingu sme mali jednu povinnú kontrolu v skalnom meste, kde bol pripravený skalný labyrint. Alenka si dala tú námahu pripraviť pre nás teórie, kde sme sa naučili lepšie pochopiť piktogramy, vrstevnice … Ale aby tábor nebol len o behaní a orientovaní sa, v našom kempe bol aj rybník, kde sme sa chodievali kúpať a niektorí z nás aj kŕmiť obrovské kapre. Boli sme aj na dvoch turistikách ku 9 skalám a 4 paliciam, čo boli majestátne skalné masívy, z ktorých bol nádherný výhľad. Mali sme aj opekačku, nočnú hru a nočák. Chcela by som poďakovať Alenke a Marošovi, ktorý mali chuť znovu pre nás O – camp zorganizovať, ako aj ostatným dospelákom, ktorí im pomáhali. Ďakujeme!!!

Tereza Kendrová, W12(14) – tábor skupina C/E

Tohtoročný O-camp je už úspešne za nami, a tak sa vnucuje príležitosť sa obzrieť, aký to bol týždeň, strávený na Milovách.
Športovú úroveň a výkony jednotlivých účastníkov vyhodnotia tréneri, ale ja by som sa rád pristavil pri celkovom pohľade na O-camp.
Predovšetkým nám všetkým účastníkom umožnil mať skutočnú radosť z pohybu, z pobytu v prírode, ale predovšetkým mať radosť z orientačného behu. Počas celej doby strávenej na sústredení bolo vidieť a cítiť na všetkých – od trénerov cez elitu po najslabšieho účastníka, že orienťák je srdcovou záležitosťou. Orientačný beh je naozaj šport pre všetky vekové kategórie, v prípade mojej rodiny sme boli tri generácie, ktoré sme mohli vychutnať tréningové zaťaženie.
Viem, akú obrovskú námahu si vyžiadalo pripraviť a uskutočniť tak náročný program, pre tak rôznorodé výkonnostné skupiny. Skĺbiť program na jednotlivé dni a dokonca aj dva nočné tréningy, a pri tom zachovať kamarátske prostredie medzi všetkými účastníkmi.
Za to, že sme mohli stráviť prekrásny týždeň plný zážitkov a radosti, patrí všetkým organizátorom obrovská vďaka. Nechcem sa púšťať do vymenovania jednotlivých aktérov tohto nádherného podujatia, určite by som niekoho neúmyselne vynechal (ako sa mi to stáva pri vynechaní kontroly), ale o to vrelšie ďakujem všetkým.
Dedo Jan Nebeský.

Sobota šprint Šamorín: Detské trate mohli mat formát mapy A4, A3 boli zbytočne veľké,iba im lietali do tváre. Neviem ako ostatné kategórie ale moja kategória(W-12) mala orientačne nezauímavú trať. Ale bolo to pekné prostredie a vyšlo aj počasie. Preteky hodnotím tak stredne.   

Lea Kotuliaková

12.-13.6.2018 v Martine vyvrcholili školské súťaže v OB pre tento školský rok. Do posledného celoslovenského kola postúpilo z každého kraja SR v každej kategórii jedno najlepšie školské družstvo a traja najlepší jednotlivci, ktorí neboli členmi postupujúceho družstva. A tak sa v Martinskom skanzene medzi malebné drevenice rozbehlo s mapou a buzolou takmer 200 žiakov základných alebo stredných škôl. Z našich najmladších členov – školákov si účasť na MSR vybojovali a svoje školy reprezentovali Filip Bukovác, Tomáš Kasza, Terezka Kendrová, Miška Patassiová a Tereza Pružincová. Decká dokázali, že poctivá príprava na tréningoch sa oplatí a tak poobsadzovali umiestnenia v prvej desiatke, keď v každej kategórii štartovalo cca 40 účastníkov. Hlavne v kategóriách žiakov a žiačok základných škôl je umiestnenie v TOP 10 veľmi kvalitné, nakoľko vekové rozpätie je veľmi veľké – až 9 rokov. Na trati spolu potom bojujú veľmi malí bežci s bežcami, ktorí sú o moho starší a o 20-30 cm vyšší. Vo veľmi silnej konkurencii si chalani Filip a Tomi vybojovali veľmi pekné 8. a 9.miesto, Terezka Kendrová obsadila výborné 6.miesto, Terezka Pružincová bola medzi študentkami štvrtá a Miška Patassiová si odniesla bronzovú medajlu za 3.miesto.

V súťaži štafiet Tomáš a Filip spolu s bežeckým kolegom zo školy vybojovali zlatú medailu!

V súťaži družstiev (zrátané výsledky jednotlivcov a štafiet) Tomáš a Filip doniesli do školy zlatú medailu a Terezka K. bronzovú.

Na všetky naše decká sme pyšní a blahoželáme im.