21.-24.7.2016 sa hŕstka Farmaceutov – priaznivcov závrtov, stretla na tradičných pretekoch na Silickej a Plešiveckej planine. Prvé dve etapy sa bežali za dedinkou Silica. Na trati sa striedali lúky a veľmi veľmi husté hustníky, v ktorých sa veľmi dlho kufrovalo. Tretia a štvrtá etapa bola na Plešiveckej planine. Trate viedli od zrázu ku zrázu, od zrázika ku zráziku, potom ku ďalšiemu zrázu a tak stále až do cieľa. Už z popisov kontrol, na ktorých boli iba zrázy bolo zrejmé, že podložka bude veľmi náročná – skalnatá, ťažko bežateľná.

S náročnými etapami sa najlepšie popasoval Karolko Paluska, ktorý vyrovnanými výkonmi v podobe 1. miesta v 1.etape, 2. miestami v 2.,3. a 4. etape si vybojoval konečné 1. miesto.

Táborový týždeň utiekol ako voda, všetci sme s úsmevom prežili a načerpali nové skúsenosti. Tento rok nás bolo nakoniec 74 vo veku od 3,5 do 75 rokov. A program bol pripravený pre každého. Zvládli sme 10 denných mapových tréningov, turisticko-orientačný výlet, hodinku venovanú atletike, dva nočné mapové tréningy. Medzitým sme regenerovali v bazéne, mali prednášku o tom, ako sa stravovať, každé ráno jogovo-strečingová polhodinka nalačno, trošku sme teoretizovali a hlavne sme si v skupinách rozobrali každý mapový tréning. Tréningy boli tento rok zamerané okrem základnej orientácie na zvládanie kontaktných situácii. Tréningy mali rôznu formu: klasická trať, párna-nepárna, cintorín kontrol, nácvik kartografie, motýlik / hviezdica, šprint na rýchlosť, zákerný mikrošprint s riešením logických úloh, nočná hra formou línie po odrazkách, okruhy, trojčlenné štafety, mikro-O, skrátená nočná trať / pre malých  na šprintovej mape, šprint v obci Tesáre, scorelauf dvojíc, hromadný štart prvých úsekov. Pobehali sme dosýta, nikto nebol vážnejšie zranený (jeden vytknutý členok a pár škrabancov). Tím organizátorov: Maroš a Alena Bukovác, Rišo Balogh, Martina Brňáková a Borka Šmelíková, Darinka Polónyiová a Mirka Babková, Petra Kotuliaková, Laco Kasza a Šimon Mižúr ďakujú všetkým deťom za súťaživosť a ozaj perfektné správanie, čo určite prispelo k neskutočnej pohode na tréningoch aj vo „voľnom“ čase… možno zasa o rok…

Začalo to pár mesiacov pre táborom domapovávaním, vrcholilo deň pred táborom u Bukovácov v záhrade takto:

Fotogáleria sa bude postupne zapĺňať sledujte stránku O-camp 2016

No čo vám budem hovoriť- radostné správy od úspechov našich členov prichádzajú z celého Slovenska – tentokrát od Wartiakovcov.

Peťka sa už sama ponáhľa hrať schovávačku s obrázkami a my máme radosť, že vo výsledkoch sa pod našim logom bude čoskoro objavovať nové meno…

Preteky obrovského formátu na Ortútoch pripravili banskobystrickí usporiadatelia  klubu HADVEO. Spoločne s klubom TIPO Orienteering z Maďarska úspešne naplnili svoju myšlienku o spoločných Majstrovstvách Slovenska a Maďarska na krátkej trati.

Terén bol veľmi náročný, členitý, kopcovitý. Šancu mali iba fyzicky a mapovo zdatní jedinci. Vyhlásenie výsledkov pre maďarských a slovenských pretekárov bolo síce selektované, ale možnosť porovnávať sa so zahraničnou konkurenciou bola určite veľmi zaujímavá, poučná a povzbudzujúca. Ocenení boli aj celkoví víťazi a tak nás veľmi teší, že v nabitých kategóriách sa na tie najvyššie stupienky dostali Peter Glončák v kategórii M35- a Filip Bukovác v kategórii M-12.

Medaile z Majstrovstiev Slovenska si odniesli v kategórii M21E Pavol Bukovác za 2. miesto, Alena Bukovácová za 3.miesto v kategórii W35- a Peter Glončák v kategórii M35 za 1. miesto.

Nedeľa patrila štafetám. Na štart sa postavilo viac ako 300 štafiet. Náročný terén a množstvo pretekárov v lese priniesli veľmi kvalitný športový a divácky zážitok.

Viď.foto: https://www.flickr.com/photos/101487580@N03/sets/72157669296952320   https://www.flickr.com/photos/135101943@N03/sets/72157670183765536

Farmaceuti sa pustili do bojov o majstrovské medaile v kategórii mužov, ktorá mala celkom 33 štafiet z celého Uhorska. V celkovom hodnotení skončili naši chlapi (Peter Glončák, Peter Mižúr, Pavol Bukovác) na peknom 8. mieste, v selektovanom poradí skončili na 3.mieste a odniesli si bronz z Majstrovstiev Slovenska štafiet.

Posledné dve stredy boli naše tréningy pomerne výnimočné a iné ako je zvykom u orientačných bežcov. Povedali sme si, že koniec 4-tej triedy je ozaj ten správny čas začať rozumieť vrstevniciam.

Prvú časť našej „školy vrstevníc“ sme začali kondičným tréningom – asi 1,5 km sme klusali na miesto samotného tréningu. Spestrením bolo vyhadzovanie máp počas behu a na pokyn trénera ich nastavovanie do smeru na určenú ks. (beží skupina, tréner má v ruke toľko máp, koľko je zverencov – mapy sú z rôznych terénov /hociaké použité mapy z pretekov, každá môže byť iná, ale tréner musí vopred zistiť, koľko ks majú jednotlivé trate/. Tréner náhle zastane, vyhodí mapy do vzduchu, každý si nejakú chytí a tréner zavelí: postup na 6.ks. Úlohou je zorientovať mapu do severu a nastaviť azimut na 6ks akoby sme boli v danom priestore. Kto má, zdvíha ruku, tréner skontroluje nastavenie azimutu, zozbiera mapy a pokračuje sa v behu.)

Cieľom boli kopy vyťaženého štrku pri Dunaji (OB sa dá robiť ozaj všade), z ktorých Maroš pripravil vrstevnicovú mapu (pomocou Google maps). Na mape boli kontroly, v teréne nie. Celá skupina sme sa štverali po jednotlivých kopcoch a definovali si, čo je hrebeň, sedlo, kopa, kôpka, údolíčko… ako je to ďaleko od seba . Tréning sme zakončili behom na miesto štartu (parkovisko), tentokrát, kto tam bude prvý…/tempový beh.

A aby sme si získané vedomosti potvrdili, ďalšiu stredu sme sa hrali na kartografov. Spoločný beh od školy na detské ihrisko. Trénujúci (nielen deti) dostali veľmi hrubý plán ihriska, do ktorého mali zakresliť pomocou mapových značiek všetky objekty na ihrisku (lampy, lavičky, preliezky, kríky), ale aj pokúsiť sa naznačiť vrstevnicou (platilo jednoduché pravidlo –malý kopček=jednovrstevnicový krúžok, väčší dvoj a najväčší trojvrstevnicový).

Myslím, že sme mnohým ukázali, aká náročná je práca kartografa a už vedia, že nie všetko sa do mapy zmestí a naopak, že veľké objekty tam musia byť (aké je to ihrisko bez basketbalového koša?) a že keď sú tam tie hnedé čiary a je ich veľa, tak to nebude rovina.

Posledný tréning tohto školského roku bude tiež nezvyčajný a potom už hurá na letné preteky a na tábor !!!