Po dvoch týždňoch relatívneho odpočinku sme sa zahryzli do ďalšieho tréningu. Detičky dorastajú a tak je najvyšší čas začať s porovnávaním s inými športovcami, aby sme nezaspali na vavrínoch. Aj v širokej verejnosti už dospelí začali chápať, že ak chcú behať v lese oni, mohli by aj ich deti…Doteraz boli lesné behy na dĺžkach vhodných pre žiakov veľmi zriedkavé (no nie že by boli teraz na programe každý víkend…), ale predsa len sme našli niečo pre našich mladých O-bežcov.
V nedeľu si Tomáš a Filip v rámci svojho tréningu porovnali sily s nádejnými atlétmi a veru sa nenechali zahanbiť. Na dĺžke 4,8km s prevýšením 184m si Filip dobehol pre nikým neohrozené víťazstvo, Tomáš so cťou a hlavne s radosťou z pohybu obsadil pekné 4. miesto.
V tejto forme tréningu budeme určite naďalej pokračovať-ak nám to voľné miesto v O-kalendári umožní. Dúfam, že ostatní už budú fit a zdraví a že na najbližšej takejto akcii ukážeme, že máme aj šikovné dievčatá a že aj iní chalani od nás vedia behať.

Komu sa nechce čítať, pozrite podstatu, kto má čas a chuť, čítajte.

Oficiálne výsledky

oficiálne video

foto by Michal Elias

foto by Dominic Ditri

Posledné dva týždne pre odchodom boli pre Alenu a Maroša veľmi hektické. Okrem snahy o perfektné doladenie detí sme sa pasovali so zabezpečením nácviku kultúrneho programu (dopadlo to skvele!), vybavovaním milión formalít a detailov od výmyslu sveta cez spriaznené organizácie ako SZOŠ, SAŠŠ, rodičia a kluby, samotní pretekári. Počet prichádzajúcich e-mailov na moju adresu sa blížil každým večerom k dvojciferným číslam + sms a spústa priamych otázok cez telefóny…
V nedeľu pred odletom už ale boli „odfajkané“ všetky poznámky na VIP papieri…
Ešte vďaka Komanovcom dorazili posledné tričká „Slovakia“ a rýchlo sa dopredu – ak sa to dá – aspoň trochu vyspať (tušila som že to bude náročná dovolenka…)
Ráno nás pred domom čakal Mercedes s taxikárom Lacim a už sa auto plné repre batohov, krojov, batožiny a samozrejme nás rúti na Mlynské Nivy. Formality-papiere, rozdelenie posledných vecí do batohov, kde ostalo ešte trochu miesta…cesta na Schwechat ubehla rýchlo, v polospánku nastupujeme do lietadla smer Waršava – malé meškanie nás síce trošku prebralo, ale ešte sme to neprežívali. Zobudilo ma až prvé ujúkanie dievčat pri vzlietaní a potom sme už (my tréneri) nespali do konca týždňa takmer vôbec. Meškanie druhého lietadla do Tallinu, prestup do organizátorskeho busu, slabé tri hodinky po rovnej ceste priamo na juh, do miesta plného medailí. Koľko z nich si povezieme cestou naspäť?
Ubytovali nás v domčekoch typickej severskej architekúry, pekných a útulných. Trénersky domček bol na opačnom konci areálu, čo sa zdá, že má výhody, ale verte, nabehala som tam viac km ako decká na trati…všetko by bolo fajn, keby sme tam boli na O-campe a nie MS. Tak veľmi preferovaná družba medzi národmi nám bola umožnená so Srbmi a Litovcami, ostatní bývali inde…
V utorok ráno – v deň oficiálneho tréningu vstávam o 04,30 hod, aby som si mohla v kľude zašportovať aj ja-veď mám dovču !!! Vbehnem do lesa hneď za chatkou, po 20m krásna jama ako maľovaná… navôkol nádherný les, estónsky, pekný, s bažinkamia a bažinami, lyžiarskymi-bežeckými traťami. Ešte že som mala mobil na fotenie objektov do novej knižky. Stále si dudrem popod nos-neexistuje, že tu nie je mapa-O-bežci sú predsa inteligentí ľudia, pri ubytovaní s kapacitou 150miest takýto les bez mapy, neverím!!! Nos kartografa neklame, proste tu je určite mapa, viem to!
A zrazu, hľa… areál pevných kontrol-kontrola kameň v údolíčku-hneď fotím, letím do tábora ako s nasoleným zadkom… je 7 hodín ráno, zháňom organizátorov, nech nám dajú mapy na tréning…sto negatívnych odpovedí, ja si tvrdohlavo hudiem svoje, zostrujem výrazy až k tomu, že je ich povinnosť nám tu mapu poskytnúť…okolo desiatej celá výprava vyráža na mapový tréning…väčšina detí ešte nebola v severskom lese: ukážky odtieňov zelenej a typov bažiniek a terénnych detailov určite mnohým prospeli…To čo nám oficiálne poskytli na tréning bola podľa mňa veľmi nedostatočná ukážka pred longom.
Poobede odchádzame na oficiálny tréning-nemáme dostatočné info, či bude alebo nie zapnutý SIAC systém, organizácia nebola celkom jasná, ale nakoniec sme kúsok lesa predsa len videli, aj keď na každej ks boli celé zhluky pretekárov…pozreli sme model štartového koridoru. Rýchlo do busu a späť na ubytko, večera a plní očakávaní šup do perín.
Ráno sa prebúdzame spolu so slniečkom, nálada v tíme je výborná. Už večer sme si tréneri rozdelili pozície v karanténe, na štarte a v cieli tak, aby decká mali všade niekoho dospelého na pomoc.  A veru zišlo sa, riešili sme zabudnuté veci na ubytovaní, akreditačnú kartičku na štarte, takmer zmeškaný štart…deti sú deti a potrebujú aktívnu pomoc dospelých, najmä ak sú na veľkých pretekoch prvý krát.
Na štarte sme sa snažili udržiavať cool náladu, ale teda niekedy som mala čo robiť, aby som vykúzlila na detskej tváričke aspoň malinký úsmev. Stres je nepriateľ šťastia.
Po štyroch hodinách na štarte bežím 2,7 km do arény plná očakávania dobrých správ a tie sa hnď dostali: Adam je majster sveta !!! UFF, tak to som fakt nečakala, super !!! rýchlo pozerám výsledky, decká mi rozprávajú jedno cez druhé svoje dojmy, kto kde ako prečo…niektorí šťastní, niektorí sklamaní. Tak to veľkom športe chodí.

A k veci – FBA pretekári:
M2  school: 11. Filip, 21. Tomáš, 32. Viktor, 35. Adam G, 37. Jakub
W2 selected: 14. Rebecca

Zaslúžený deň voľna-prší, teplota prudko klesá kdesi po 10 st. C. Čaká nás návšteva AHAA centra – vedecko náučné centrum pre všetky vekové kategórie, podobné nášmu Auréliu, len o poriadny kus väčšie. Niečo fajn na vybláznenie, rozptýlenie a únik z napätej reality MS. Po 4 hodinách vyrážame do silného dažďa absolvovať návštevu historických miest Tartu s navigáciou a poučnými otázkami v tablete. Naša skupina minimalizuje vzdialenosti, všetci sme mokrí ako myši, je nám zima a sme hladní. Sklamanie nás čakalo v cieli našej historickej prechádzky (ktorá by bola v inom počasí krásna, zábavná, poučná a nádherná), v športovej hale s preplnenými šatňami, kde sme na obed dostali jednu studenú bagetu, banán a 1/2l studenej vody vo fľaške. Ešte že vieme tancovať odzemok, ktorý zahreje, máme kopec jedla zo Slovenska, ktoré sme chceli rozdávať, a tak parenice a klobásy idú v prvom rade do hladných brušiek malých Slovákov. Ale mali sme dosť aj na rozdávanie – decká vzorne splnili pokyny, čo majú vziať do batožiny z domu.
Kmitáme aby sme pripravili  stôl na Večer národov, krájame syry, klobásy, chystáme bryndzovú pomázanku, cukríky, keksíky, ukladáme mapy, propagačné materiály, darčeky…decká sa chystajú na kultúru, prezliekanie, precvičovanie, viažeme mašle do vlasov. Tréneri nadväzujú medzinárodné kontakty na najvyššej úrovni. A už to vypuklo, nastupuje prvá krajina s prezentovaní svojej krajiny. Každá výprava má 5min, aby ostatným ukázala svoju domovinu. Naši chlapci tancujú Odzemok, všetko vyšlo, dokonca aj gate popadali do pol zadkov ako sa patrí. Pridávajú sa dievčatá s Karičkou, mašle vejú vo vetre, veľký potlesk… padá mi ďalší kameň zo srdca – aj toto dopadlo super !!!
Po vystúpení všetkých krajín sa 800 ľudí pohybuje medzi stolíkmi s jedlom a prezentami, vykladáme, dopĺňame čo máme… neostali sme v hanbe, všetkého sme mali dosť-ako sa na pohostinných Slovákov patrí. Vinea je number one, keby sme mali 100l, aj to sa bez problémov vypije..
Unavení z celého dňa nasadáme opäť do busov a hurá do postelí. Zajtra nás čaká posledná vážna vec – Middle.
Ráno vstávam ako obyčajne-ešte pred škovránakmi, pozerám oknom, Ó, nie, predpoveď vyšla – je 04,30hod a sneží. Nejdem behať. Dnes budem opäť 4 hodiny na štarte, koľko je asi stupňov, keď sneží? nechcem si to predstaviť-aj keď to nie je ťažká matematika… o 6,30 otváram oči znovu. Už nesneží. Vonku je snehová chumelica !!! Navrávam, že všetko ide podľa plánu, veď som o tom vedela už doma, že bude zima!!! Vybieham z periny, chystám všetko čo treba, budím chalaňov trénerov, nahlas spievam “ Nesneží, a Ty si na lyžiarskom zájazde…“ obraciam to na srandu, ale deckám je napriek tomu zima…našťastie je na štart len 300m z karantény =budovy školy. Aj tak niektorí nedočkavci vkročili do karantény zbytočne skoro a tak si to tam vytrpeli…smiešny štart MS – takmer na asfaltke a dokonca bolo vidieť mapový štart, takže si mohli pozerať, kadiaľ súperi odbiehajú, čudné…
Posledného vyprevádzam -tak ako na longu -Maxa a už zmrznutá ako nanuk bežím do arény po výsledky. Wau, Tamara je tretia, ďalšia medaila ! A veľké baby majú bronz v družstvách, úžasné !

A naši malí Farmaceuti?
M2 school: 11. Filip, 17. Tomáš, 21. Jakub, 24. Adam G., 32. Viktor
W2 selected: 14. Rebecca

Zajtra nás čaká súťaž priateľstva: približne 800 pretekárov dostalo večer mená svojich dvoch partnerov z iných krajín. Ráno mali 45 min na to, aby sa na štadióne zoznámili a rozdelili si 49 kontrol spôsobom scorelaufu, pričom každý pretekár musel zozbierať najmenj desať a na troch kontrolách sa museli stretnúť. Trojčlenné tímy museli dobehnúť do cieľa spolu, držiac sa za ruky.  To sa stalo osudné Klárke, keď je parťáci boli až príliš rýchli a Kláre na dobehu vyskočilo jabĺčko. Strávili sme spolu 4 hodinky v sanitke a následne v nemocnici v Tartu, ale Klára bola veľmi statočná. Polovičná sádra od stehna až po členok síce nie je pekný darček, ale aj tak sme večer vyrazili na banket.
Stretnutie v inej športovej hale začalo vyhlásením výsledkov tímov, po ktorom mal začať dlho očakávaný banket – diskotéka pre decká a jediné oficiálne nepracovné stretnutie všetkých trénerov.
Organizátori si to ale poňali po svojom aj decká naštartované na diskotéku museli ešte poriadnu chvíľu sedieť a tlieskať roôznym miestnym kultúrnym vystúpeniam a neúnavnej hlavnej organizátorke. Začatá diskotéka mala grády, al eDJ bol zjavne hluchý, pretože sála sa otriasla tak, že sa tam nedalo vydržať, monohí odchádzali von, kde boli ale len 2 st. C. Vo VIP miestnosti ste si nepočuli vlastné slová…po chvíli zháňam taxík a paá redckami sa vraciame na ubytko. Ostatní ostávajú a prichádzajú ohluchnutí asi hodinku po nás. Okolo pol jednej padám do posletele s nastaveným budíkom o 20min, o druhej ráno nám odchádza bus do tallinu, odtiaľ na Schwechat a domov.

Aké to bolo?
Ako tréner si dovolím zhodnotiť len „našich“. Chalani OK-som veľmi spokojná s prácou Jakuba, ktorý je s nami len čosi vyše roka a som veľmi rada, že Adam sa zaťal aspoň v poslednej časti prípravy a dosiahol pekné výsledky. Traja „stabiláci“ Filip, Tomáš a Viktor presne ukázali čo v nich je, vieme, čo máme robiť ďalej.
No a Rebecca? Veľmi pekné obidve umiestnenia – podobne ako Filip, aktívna práca a chuť do tréningu naplno sa odrazila v krásnych miestach na oboch tratiach.
Pre celú šesticu veľká pochvala !!! A by som nezabudla na Maroša, tomu ďakujem za plnenie mojich trénerksych vrtochov v podobe roznosu veľkého počtu ks a výbornej oponentúre mojich trénerskych nápadov.
Boto to:
Pekné.
Náročné.
Poučné.
A hlavne výzva na prípravu o dva roky v SRBSKU !!!

V pondelok 29.apríla vyráža pomerne veľká skupina z FBA za hranice všedných dní.
Obyčajný tréningový týždeň zmeníme na týždeň plný krásnej prírody, očakávaní a prekvapení, zážitkov a zábavy.
Po 6-ročnej trénerskej práci si Maroš a Alena idú vychutnať prvé ozajstné výsledky svojich „krúžkarov“.
V chlapčenskom družstve pod hlavičkou Gymnázia Grösslingova nastúpia na svoje prvé majstrovstvá sveta Filip Bukovác, Tomáš Kasza, Jakub Berčík, Viktor Kotuliak a Adam Gramblička. Princeznú nám bude robiť Rebecca Herna – nominovaná ako členka národného tímu mladších dievčat.

Oficiálne stránky Školských majstrovstiev sveta

V pondelok náš klub zorganizoval okresné kolo školských súťaží v OB.
A že to s deťmi vieme, potvrdili školy svojou vysokou účasťou aj tento rok. Každoročne sa k nám na preteky vracajú niektoré školy a nové pribúdajú. A my pevne veríme, že to nie je len kvôli tomu, aby sa žiaci uliali zo školy.
A čo naši vlastní?
V dievčatách jasne dominovala naša nádej – Rebecca Herna, ktorá individuálnym víťazstvom podporila aj svoje školské družstvo, čím zabezpečila miesto na stupni aj svojej milovanej sestre Nike. Druhé a tretie miesto obsadili tiež dievčatá z Tilgnerky, ktoré už minulý rok boli s nami na pár tréningoch. Riešenie je ľahké: stačí trénovať !
V chlapcoch sa ukázal v dobrom svetle Tristan Sýkora na druhom mieste a Adam Novosad na desiatom.
Postupujúcim na krajské kolo srdečne blahoželáme !

Výsledky spracoval Laco Kasza:
V druzstvach – zelena -> postupujuce druzstva
V individualitach – modra -> ucastnici postupujuceho druzstva
zelena -> postupujuci mimo druzstiev
BA4_Ind _3
BA4_Druzstva_2
BA5_Ind_3
BA5_Druzstva _2

Fotil Marek Koman:
Okresné kolo BA IV, V

Všetkým organizátorom aj učiteľom, ktorí tvorili doprovod patrí vďaka za nezištnú prácu s deťmi.

V utorok a stredu pokračujú školské súťaže pre BA II, aj tam máme nádeje na postup, držte nám palce.

Po roku sme zase zavítali na náš obľúbený CESOM. Po asi 3 rokoch sa nekonal v dedine Lakšárska Nová Ves, ale v meste Šaštín-Stráže, čo bola celkom vítaná, aj keď malá zmena. Všetci sme sa naňho tešili a v prvý deň sme prišli plní očakávaní. Bude tento rok CESOM mapovo ťažký? Ako sú pripravení naši súperi? My sme sa teda pripravovali naozaj poctivo.

Prvý deň bol MIDDLE, teda skrátená trať. Väčšina z nás bola v tomto lese po prvý krát v živote, nevedeli sme teda,  čo máme čakať. Les nás milo prekvapil (teda aspoň mladšie vekové kategórie …), bol to väčšinou listnatý rovinatý les s pár hustníkmi. Kategórie W12 a W14 mali naozaj až priveľmi mapovo ľahkú trať a dôležité bolo Continue reading →

My skôr vbehnuvší do rodiny orientačných bežcov sme sa vydali už niekoľkí krát (tipujem, že Mižúrovci už možno aj viac ako po 20-ty krát) na tradičné jarné preteky do Maďarska, na Pohár klubu Postas a súčasne memoriál nášho bývylého orienťáckeho kamaráta Andora Korika.
Citrónkovo zelenajúca sa trávička a lístky boli zatiaľ vidieť len kde-tu, ale slniečko hrialo chvíľami až moc. Príjemných 20 stupňov po dlhej zime bolo úžasných, len les bol suchý až sa z pusy prášilo…Stavitelia sa s prevýšením ani zákernosťou postupov nehrali a tak si aj skúsení vychutnali OB v plnej paráde. Na prvý pohľad ničím zvláštne trate nadobudli ten správny O-rozmer až na mieste činu. Bežec sa v rozľahlom vysokom lese cítil maličký ako mravček a pokiaľ len na chvíľku zaváhal a zapochyboval kde je, vo výsledkovej listine pribúdali dlhé minúty…
Po ťažkom prvom dni, keď sa decká zoznamovali s terénom a robili chyby vynútené neskúsenosťou si už druhý deň po dôkladnej analýze postupov počínali oveľa lepšie. Nakoniec najlepšie z mladých zabojoval Filip a so stratou okolo 2,5min po dvoch dňoch obsadil 3.miesto. Z vetešov Alena v nesvojej kategorii W35 skončila tiež tretia.
No kde sú tie časy, keď sme z „Postášu“ nosili domov medaile skoro všetci Farmaceuti, ktorí nastúpili na štart? Hmmm, musíme sa zamyslieť. Je pravda, že kopce nám teraz v príprave do Estónska až tak nesedia, ale ale aspoň vieme, na čom sme.
foto od Martin Berčík

Ako sa stalo ako nie, v klube je nás už toľko, že sa občas rozdelíme na základe rôznych aktuálnych záujmov. Tento víkend s predĺžením do stredy sme vyslali decká do „veľkého sveta“ na 5-dňové preteky do Slovinska na Lipica open.
Tí, čo ostali v Bratislave bojovali o ďalšie body oblastného rebríčka tentokrát v Ivanke pri Dunaji.
V dvojici WM14 zabojovali Terezka a Janko na krásnom druhom mieste, Palčo vyhral mužov, Hanka W40, Jano bol v M55 druhý.
V štafetách zabodovala rodina Kotuliakovcov na 3.mieste v Mix.
foto od Mareka

No a naša úderná jednotka? Po piatkovom tréningu na zoznámenie s terénom všetci pochopili, že posilovanie členkov nebol len „Alenkin výmysel“, aby sme naplnili čas…
Systém pretekov je taký, že po víkende sa vyhlasujú prví traja v každej kategórii ako medailisti Winner-cup, tí čo ostávajú na ďalšie tri dni pokračujú v boji o medaile pretekov „Lipica open“. Prvé dni zvládli decká výborne, skvelé umiestnenia sa striedajú s dobrými. Po víkende si na stupeň vybehol Filip po bronz, uvidíme ako bude po 5-tich dňoch. Tretiu etapu Beky „zaletela“ na druhom mieste. Všetko je otvorené, každú minútu pretekov sa mení poradie. Držme im palce, snáď napíšu článok, nafotia niečo pekné a verme, že nedeľná medaila nebude posledná…