Okrem poriadneho poctivého tréningu pripravujeme aj rozšírenie klubového oblečenia – budeme mať pekné elegantné kraťasy, v ktorých sa budete na stupni víťazov cítiť ako celebrity !
Môžete si v nich pohodlne sadnúť do trávy, ale nebudete sa v hanbiť v reštaurácii na večeri po pretekoch.
Ak máte záujem, prihláste sa v cez prihlasovací systém FBA a už na jar sa v nich môžete ukázať na zhromaždisku.
Po dlhom odpočinkovom období sme sa netradične už v stredu vydali na prvé sústredenie novej sezóny. A kam inam by sme už len išli, ako na Silicu. Cesta bola síce neľútostne dlhá, nie vždy úplne jasná, ale nakoniec sme dorazili, aj s českými posilami.
Hneď na druhý deň ráno, v i keď nie najteplejšom počasí, sme sa vydali na prvý tréning. Podľa plánu okruhy boli priamo na vrchu Silickej planiny. Trate boli postavené medzi väčšími aj menšími závrtmi s častými kamennými pasážami. Po tréningu sme ešte nakukli do Silickej ľadnice, jaskyne neďaleko štartu.
Poobede sme sa museli vyšplhať, našťastie autom, na Sorošku, odkiaľ nás čakala dlhá túra na štart. Čakali nás však krátke postupy, ktoré stáli za trochu námahy. Napriek tomu, že les nebol najčistejší, trate boli krásne.
Keď už bola tma, behať sa už nebehalo, museli sme sa najesť. Jedlo, resp. večera, boli vo štvrtok v réžii dievčat z kategórie W16. Našťastie boli so svojím šošovicovým prívarkom úspešné, osobne chutil dosť dobre, takže sme neboli o hlade. Večer sme si ešte zahrali rôzne hry, mali krátku teóriu a išli spať, lebo ráno nás zas čakal náročný deň.
Skoro ráno, hneď po raňajkách sme sa znova vydali priamo na Silickú planinu, avšak tentoraz na jej viac menej lúčnu časť. Čakal nás tréning diamant, priamo medzi krami a závrtmi, ktorý bol taký zamotaný, že sa niektorí až zamotali. Ale každý sa aj tak šťastne vrátil a mohli sme ísť zas na ubytovanie, obed a druhý tréning.
Popoludňajší tréning nebol v závrtoch, bol viac v lesoch severozápadne od Rožňavy. Čakala nás obyčajná trať, strednej dĺžky. Mapa plná rýh a celá trať v obrovskom a strmom svahu nebola každému po chuti, buriny a strmé kopce predsa len nie sú úplne prechádzka ružovou záhradou. Po tréningu ešte rýchla návšteva historickej chladiacej veže tamojších baní, malé občerstvenie a hurá na ubytovanie.
Piatková večera, tak ako aj štvrtková, bola bez účasti nášho kuchára Mareka. Dnes varili muži z kategórie M18. Ich segedínsky guláš bol vynikajúci, takže na koláče u príležitosti oslavy narodenín a menín už skoro nezostalo miesto. Po teórii, hrách a dohadovaní o ďalšom dni sme išli spať. Nové ráno už bolo poznačené únavou z predošlých dní, avšak stále nás čakali ešte aspoň tri tréningy.
Dopoludňajší tréning bol Combotech, v preklade kombinácia rôznych orientačných techník. Tréning bol znova v dedine Silica. Na posilnenie našej zostavy sa k nám pridali aj zo traja Košičania. Tréning bol určený hlavne na trénovanie azimutov a drania sa cez rôzne pichľavé rastliny. Po hlavnej trati nás ešte čakal krátky lúčny šprint, ktorý bol naozaj rýchly a prekvapivo ťažký.
Popoludní dostali naši Malí voľno, ale Veľkí museli ísť opäť trénovať. Tréning znova v Silicu, avšak tentokrát na strane Silickej Ľadnice. Typ tréningu bola párna-nepárna. Všetky dvojice sa vydali do lesa plné odhodlania a sily poraziť ostatné. Trate, ako už to na Silici býva, boli okolo závrtov a skál, nič iné sme v mape vlastne ani nemali.
Naši priatelia z Košíc sa od nás po tréningu oddelili, ale keby vedeli, čo budeme mať na večeru, určite by zostali. Na večeru boli špagety s omáčkou z tuniaka, ktorá bola urobená podľa dievčat zas z W16. Po večeri ešte ukážka posilovania na novú sezónu a krátke konzultácie všetkých tréningov. Museli sme ale ísť skoro spať, lebo ráno sme mali naponáhlo, a ešte sme museli baliť.
Posledný tréning, ten najdlhší, Long, bol opäť na Soroške. Trate boli náročné a sily či energia už u niektorých neboli prítomné, takže tréning nebol vôbec ľahký. Napriek tomu bol pekný a sústredenie zakončil dobre.
Potom už cesta z tohoto sústredenia, ktoré samozrejme prebehlo podľa všetkých protipandemických opatrení. Zostaňte zdraví.
Po náročnej sezóne plnej zmien v termínovkách a teda aj tréningových plánoch sme sa všetci stretli na úvodnom tréningu do nového prípravného obdobia.
Malkáči zopakovali nastavovanie azimutov, pobehali sme „cintorín kontrol“, veľkáči stihli aj bežeckú abecedu a rovinky…všetci zdraví, s dobrou náladou.
Veríme, že zdravý pohyb na zdravom vzduchu nás udrží v plnej sile odrážať akékoľvek útoky vírusov a že zimné obdobie nám umožní ešte lepšie tréningy ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.
23.-24.10.2021 sme usporiadali preteky WRE v presnej orientácii. Celá organizácia pretekov bola na pleciach a pod velením Jana Furucza a Dušana Furucza. Že sú v tomto športe majstrami svetového významu nie len ako pretekári, ale aj ako stavitelia tratí je už asi dostatočne známe v celej Európe. Asi práve preto sa na našich pretekoch zišla takmer stovka pretekárov zo 14-tich krajín, čím sme sa stali usporiadateľmi najviac obsadených pretekov WRE v Európe v roku 2021.
Počas dvoch dní prebehli súťaže v troch disciplínach. TempO, PreO sprint a PreO. V záverečnom celkovom hodnotení, ktoré bolo dané súčtom výsledkov za všetky tri disciplíny sa v kategórii juniorov umiestnil Jonatán Furucz na skvelom 5.mieste a vo veľmi silnej konkurencii v kategórii dospelých (OPEN) obsadil Pavol Bukovac výborné 13.miesto. Šimon Mižúr skončil na 38. mieste.
Neodmysliteľnou súčasťou týchto pretekov bola aj kategória Para. . Športovci v tejto kategórii sú vždy zdrojom obrovskej inšpirácie a motivácie.
Viac informácii o pretekoch, vrátane výsledkov, máp, riešení a fotografií nájdete na http://www.etoc2018.sk/slovaktrailoweekend2021/
Posledné väčšie preteky tejto sezóny sa uskutočnili druhý októbrový víkend. Tentoraz sme cestovali do okolia Rožňavy, avšak až za hranice do malebnej dediny Szögliget.
Naša nie úplne najväčšia výprava vyrážala už v piatok, lebo cesta predsa len nebola najkratšia. Po úmorných 4 hodinách v aute sme konečne dorazili na ubytovanie. Rýchlo sme ešte stihli akú takú teoretickú prípravu a rýchlo spať.
Skoré ranné vstávanie cez víkend nie je nič príjemné, avšak kvôli MSR na dlhej trati sa oplatí si privstať. Ráno energeticky výživné raňajky, aby sme dlhú trať zvládli celú na plný výkon. A potom, samozrejme, už len rýchlo na zhromaždisko, lebo na štart to bola kratšia turistika.
Extrémne 4 kilometre na štart neboli po chuti nikomu, avšak kto zvládne odbehnúť 10 naplno a chce vyhrať, musí pre to niečo spraviť. Trate v krásnom lese plnom kameňov boli úchvatné a nesmierne náročné. No napriek tomu sme v ťažkej, aj maďarskej konkurencii uspeli a nestratili sa v strede poľa. Veď nečudo že sme si odniesli až 5 medailí.
Nanešťastie sa nám pri odchode neočakávane pokazilo vozidlo, preto časť našej výpravy uviazla v strede lesa až do príchodu odťahovej služby.
Na druhý deň ráno, sme sa opäť vydali na rovnaké miesto, len o trochu ďalej v lese. Čakali totiž Majstrovstvá Maďarska tímov. Slovensko preteky nemalo ako majstrovské, preto sme sa porovnávali len s maďarskými tímami. A napriek ich nespornej kvalite sme sa v konkurencií nestratili a obsadili popredné miesta.
Trate i chladné počasie si na nás vybrali svoju daň, takže sme cestou domov ešte využili pohostinnosť našich Maďarských susedov a najedli sa v krásnej reštaurácii.
Následne už len rýchlo domov, zas do školy či práce. Posledné preteky sezóny dopadli pre náš klub skvelo a boli úžasnou bodkou sa úspešnou sezónou.
napísal: Tomáš Kasza
MSR na dlhej tratí + otvorené preteky tímov Maďarsko – Szogliget – Fotky Google
Ťažko je mi napísať čokoľvek, tak veľmi sa tešíme…
Dlhoročná (vlastne už desaťročná !!!) práca s dnešnou skupinou detí a príprava v skvelom FBA tíme sa ukázala v plnom svetle. Po výborných začiatkoch našich pretekárov v Estónsku pred dvoma rokmi ISF 2019 sú už len minulosť – Športový klub Farmaceut Bratislava (orienteering.sk) bolo našou snahou na podujatie priviezť čo najviac Farmaceutov. Z tímu nám vypadol Viktor, ale v roli trénera nám pribudol Marek.
Príprava v mojej mysli prebiehala hneď od návratu z Estónska a ako tréner som Srbsko mala v myšlienkach ako tapetu na pozadí každodenných tréningov a víkendových pretekov. U dospelých ale záverečná príprava prebehla extra rýchlo – konečná informácia, či slovenská výprava vôbec vycestuje nám bola oznámená len necelé 4 týždne pred samotným podujatím. Kolotoč trénerských príprav letel deň za dňom a občasné neúspechy ma ráno hnali z postele stihnúť „vyriešiť“ veci inak.
Ale ako sa vraví, záver dobrý, všetko dobré…
Vynikajúca forma Filipa a Tomáša nás neuveriteľne potešila. Filipove 2 zlaté medaile z middlu aj longu stíhané Tomášovým striebrom z middlu a bronzom z longu nemôžu nechať nikoho na pochybách, že čo robíme, robíme dobre. Možno nás všetkých trošku zamrzela nižšia účasť krajín kvôli covidu, ale najdôležitejšie je, že si naši mladí dokázali, že po dobre vykonanej práci úspech proste musí prísť. No a tí, ktorým sa darilo trošku menej, možno porozmýšľajú ako zmeniť svoje postoje, aby si časom aj oni mohli stiahnuť po lepších výsledkoch.
Dosť slov, pozrite, aká skvelá akcia sú Školské majstrovstvá sveta očami trénera a fotografa Mareka Komana:
ISF World Schools Championships Orienteering 2021, Belgrade, Serbia – Fotky Google
Korona, nekorona, čo by bol rok bez Cesomu? Kvôli korone s pár mesačným oneskorením sme sa ho tak či tak nakoniec dočkali. Tento rok sa Cesom konal v jednej z najzarastenejších častí Záhoria a to pri obci Tomky. Na pláne bol v sobotu middle a v nedeľu long. Nálada bola skvelá ako vždy. Hudba hrala, ľudia sa rozprávali, rozklusávali a pripravovali na štart. V prvý deň som nedopadla nejak slávne, možno aj preto, lebo som bola celý víkend nejaká prechladnutá. Avšak stavba trate sa mi páčila. Bolo vidieť, že na mladších kategóriach sa organizátori tiež vyhrali a nezanedbali ich. Po dobehu sa všetci pohádzali do vody a ja som ľutovala, že nemôžem tiež. Tak, middle bol za nami, všetci sme boli oboznámený s terénom a jediné, čo zostávalo bolo zabehnúť výborne long, ísť si po medaile, ale hlavne (čo je samozrejme najhlavnejšie) užiť si zvyšok víkendu. Long bol…dlhý. Dlhý, ale pekný. Ja som si polepšila umiestnenie a nakoniec sa nám teda do klubu ušlo aj pár medailí. Hned v K3 vyhral Bohuš Peter 1. miesto, v M-16 si Tomáš Kasza odniesol medailu z 3. miesta, vo M-21B vyhral Peter Mižúr, v elite sa Maroš Bukovác umiestnil na 2. mieste, v M-40 bol taktiež na 2. mieste Dušan Hrnčiar, v M-65 vyhral Jano Mižúr, ja som sa nakoniec umiestnila na 2. mieste vo W-14. Vo W-16 sme mali na stupni dokonca dvoch zástupcov nášho klubu a to Rebeccu Henu na 2. mieste a Terezku Kendrovú na treťom. A rovno aj vo W-35 sme mali na stupni Jelu Furuczovú ako 2. a Alenku Bukovácovú 3. A nakoniec vo W-45 vyhrala Hana Šmelíková. Toto boli naše víkendové úspechy. Preteky sa mi páčili tak ako každý rok. Páči sa mi ako vedia organizátori vždy trať postaviť tak, aby bolo aj v takom nudnom teréne tak veľa zábavy.
napísala: Lea Kotuliaková W-14