Category Archives: Nezaradené

16aug/22

Reprezentačné sústredenie Janov nad Nisou – 13.-16.6.

Po vyhlásení výsledkov štafiet sa štvorica reprezentantov SR z Farmaceutu presadla do iného auta a vydala na dlhú cestu do Janova nad Nisou, kde ich čakalo reprezentačné sústredenie v náročných terénoch Jizerských hôr. Absolvovali 7 mapových tréningov, 2 dokonca na mape z minuloročných majstrovstiev sveta, jeden tréning zahrňoval 1,5km dlhý azimut terénom bez mapy, iba podľa koliečka na buzole, a naučili sa mnoho nových vecí. Mimo iného aj vypili straaašne veľa pravej českej malinovky.

Tereza Kendrová

16aug/22

MSR middle a MSR štafety – 11.-12.6. Poníky

Druhý júnový víkend sme navštívili dedinu Poniky na strednom Slovensku. Čakal nás majstrovský víkend v kopcovitých lesoch plných terénnych útvarov po ťažbe a dokonca s lúkami a húštinami podobnými Boroke.

V sobotu sme po dlhej ceste na štart vybehli na strednú trať a bojovali o titul majstra SR. Výborne sme sa popasovali s náročnými technickými traťami a víťazstvo si odniesol Filip Bukovác, Ján Mižúr, Hana Šmelíková a Boris Kocúr, strieborná medaila visela na krku Tereze Kendrovej, Peťkovi Kotuliakovi, Alene Bukovácovej a Rebecce Hernej, bronz bral Tomáš Kasza a Dušan Hrnčiar. Večer klasicky porada o taktike na zajtrajšie štafety a rýchlo spať, aby sme neboli na skorom štarte unavení.

V nedeľu sa v rovnakom priestore konali štafetové majstrovstvá. Atmosféra bola úžasná, nervozita by sa dala krájať a všetci sa veľmi tešili. Nechty sme mali nalakované v klubových farbách, na tvárach nakreslené klubové vlajky a boli sme odhodlaní vyhrať. Preteky boli napínavé, verejnú kontrolu si veľa ľudí nevšimlo, kontrol bol v lese veľa, a tak bolo ľahké pomýliť sa. Bolo potrebné ísť naozaj bez chyby a vydať v horúčavách zo seba všetko. Majstrami SR v štafetách sme sa stali dvakrát a bronz sme tiež brali dvakrát

Tereza Kendrová

16aug/22

MSR KO-Šprint a nominačné preteky na JWOC 21.-22.5. Banská Bystrica

21. mája sme sa nadšení zobudili do krásneho skoro až letného počasia. Na programe dňa boli majstrovstvá SR v najmladšej OB disciplíne – Knock-out šprinte. Šprint pozostáva z 3 kôl, z ktorých sa postupne vypadáva a vo finále A je len 6 ľudí z každej kategórie. Keďže sa beží 3x za deň, celý deň ste v napätí a regenerácia po jednotlivých kolách je ťažká. Na každom hromadnom štarte sa musíte naplno koncentrovať a ísť bezchybné preteky, ak chcete mať šancu na medailu. Tentokrát sa majstrovstvá konali v Banskej Bystrici v perfektnej lokalite pre tento typ súťaže. Dobeh semifinále a finále bol na štadióne a z tribún sa skoro celé finále dalo pozerať. Bolo to naozaj zaujímavé a veľa nového sme si z tohto dňa odniesli. Hlavne skúsenosti o súťažení pod stresom, ktoré sa zídu na svetových podujatiach. Tereza Kendrová vyhrala zlato a ostatní sa umiestnili tiež veľmi pekne, Filip vo veku 16 rokov postúpil do finále B medzi mužmi a skončil na celkovom 5.mieste.

V nedeľu mali niektorí meraný mapový middle tréning a pre niekoho z nás to bol nominačné preteky na juniorské majstrovstvá sveta. Bola postavená technicky náročná trať na Ortútoch v ťažkom lese, kde bolo potrebné ísť nielen presne, ale aj ukázať silu v nohách a rýchlosť na strednej trati. Rebecca Herna a Filip Bukovác, vekom ešte dorastenci, ukázali, akí sú dobrí a brali zhodne druhé miesto, Tomáš Kasza im sekundoval tretím.

Tereza Kendrová

16aug/22

Rozdelený víkend 14.-15.5.

V sobotu skoro ráno sa Tereza Kendrová, Tomáš Kasza a Filip Bukovác vybrali do hlavného mesta Česka, Prahy, na majstrovstvá ČR v šprinte, ktoré sa konali na sídlisku Stodúlky (mapa sa volala 100-doolky). S náročným šprintom sa popasovali dobre, nespravili si hanbu a spokojní sa vracali s 22.miestom (Tereza) a 26.(Filip).

Druhá časť farmaceutov sa zúčastnila pretekov slovenského rankingu na Štúrovom Bajúze a ukázali, aký sme úspešný klub. Rebecca Herna vyhrala W18, Alena Bukovácová W35, Hana Šmelíková W45, Boris Kocúr M12, kde bol Lukáš Bukovác strieborný, Martin Borský bol tretí v M45, Baška zvíťazila vo W10 a Peter Borský v K3.

V nedeľu už sme sa kompletní postavili na štart dlhej trate na Štúrovom Bajúze. Na náročných kopcovitých tratiach v horúčavám sme obstáli výborne a niesli sme si domov 7 zlatých a 2 strieborné medaily.

Tereza Kendrová

05máj/22

Nálezisko zlata v Sliači

Posledná aprílová sobota a prvá májová nedeľa patrila na slovenskej scéne orientačného behu Majstrovstvám Slovenskej republiky v šprinte a šprintových štafetách. Celé podujatie sa konalo v Sliači v kúpeľnom meste. Avšak to už malo svoju slávu celkom za sebou.

V sobotu sa konalo MSR v šprinte. Štart bol v trochu nevhodnom čase obeda, napriek tomu sme sa na trať vydali nadšení. Kúpeľné mesto na prvý pohľad neponúka žiadne veľké záludnosti (ani na druhý), ale predsa sa zopár ľuďom podarilo urobiť chyby. Našťastie nám nie, takže si väčšina z nás odniesla zlaté medaile.

Poobede sa konalo aj MSR v TempO, ktoré sme organizovali. Mnohí si túto menej častú formu orientačného športu vyskúšali, hlavne preto, že sa pri nej nemusí behať. Naši skúsení pretekári s medzinárodnými ambíciami však podali úžasné výkony.

Večer boli na spestrenie už tak náročného programu ešte krátke nočné preteky. Z nás sa však nik nezúčastnil, aká škoda.

Namiesto toho sa však naša malá dorastenecká družina vydala do blízkeho Zvolena na tréning. Krátke postupy na mape z pred troch rokov, ktorá už nebola vždy úplne presná, boli výborný tréning koncentrácie a práce s mapou.

Na sviatok práce nás čakali už len šprintové štafety. Ráno o približne desiatej bol nulový štart. Keďže štafety boli šprintové, preteky rýchlo ubiehali a väčšine ľudí sa darilo. Mnohí mali problémy s razením správnych kontrol, my až tak nie, takže ďalšia várka zlatých medailí pristála na našich krkoch.

Preteky boli z nášho pohľadu úspešné, Sliač nám doprial. V závere sa už len patrí poďakovať klubu Viatoris Zvolen a pomocníkom od nás, za dobre zvládnuté preteky a lepšiu organizáciu než mala minulý rok Bystrica.

Tak zas nabudúce.

https://photos.app.goo.gl/o9FvNGhaona7eXCE9

05máj/22

Magyarský príbeh

V rámci pri prípravy na majstrovstvá Európy dorastu sa skupina našich mladých reprezentantov vydala do dejiska šampionátu. Ten sa bude konať začiatkom júla v mestečku Šalgótarján neďaleko slovenských hraníc.

Už cez víkend na nás čakali nominačné preteky kúsok za mestom. Naplánované boli stredná a dlhá trať. Lesy boli napriek tomu, že sme boli v Maďarsku, celkom kopcovité. Trate boli celkom náročné, po výdatných dažďoch sa extrémne kĺzalo, no aj tak sme vybojovali kvalitné umiestnenia.

Po pretekoch sme sa chystali vydať na reprezentačné sústredenie, taktiež v okolí. Ubytovanie bolo však na Slovensku, aby sme aspoň trochu podporili domáci cestovný ruch.

Ako už to býva, tréningy sme mali v lese aj v meste. Tréningy boli v rámci oficiálnej prípravy na majstrovstvá, takže s nami na každom tréningu pretekala aj konkurencia z iných výprav.

Lesné tréningy boli zvláštne. Na pretekoch totiž lesné porasty, v Maďarsku typický veľmi husté a nepriebežné, neboli také, aké mali. Vlastne tam neboli. Na tréningoch sa však zas objavili, čo nás mnohých prekvapilo, a možno nás aj zlá voľba oblečenia stála časť kože.

Šprinty, ktoré boli v prevažnej miere v meste, boli sklamaním. Terén nespĺňal kvalitu takéhoto podujatia a posledný klinec do rakvy tomu dala o ničom stavba tratí. Druhý šprintový tréning bol okorenený dažďom, čo spôsobilo, že sa mnohí z nás riadne skĺzli po zadku či po schodoch.

Zaujímavý bol ešte posledný lesný tréning, úseky s hromadnými štartmi. Tento zvláštny druh adrenalínovej zábavy sa nevidí tak často, hlavne v takomto hojnom počte. Boj o pozície, hlavne v zadnej časti poľa, bol niekedy trochu krutý. Človek mohol byť trochu postrčený a na klzkom povrchu mohol letieť dole aj pár metrov alebo do najbližšieho pichľavého kra.

Ubytovanie na Slovensku bolo fajn, i keď trochu mimo v lese, čo asi negatívne ovplyvnilo aj výber stravy. Ale veď večere boli dobré a na koniec ešte dezert, no čo si viac človek môže priať. Toto rekreačné stredisko z obdobia komunizmu v Cerovej vrchovine nás najviac potešilo tým, že v jedálni bol pingpongový stôl.

Počasie bolo tiež skvelé, skoro letné teploty boli po dlhej zime vítaná zmena. Len posledný deň pršalo.

Obedy sme si museli zvyčajne zháňať sami. Centrum Šalgótarjánu však ponúkalo veľa možností jedla, takže sa dalo vybrať. Naše odporúčanie je Sárkány Büfé na rohu námestia v miestnom obchodnom dome. Pani, ktorá vydáva jedlo, síce vie len maďarsky a čínsky, dohodnúť sa však zvládli aj tí z nás, ktorí ani jeden z týchto jazykov neovládajú.

Celkovo nás táto príprava určite posunula bližšie k našim cieľom, čo sa dá považovať za plus. Samo o sebe to bolo naozaj fajn, všetci sme si to užili. Tak zas nabudúce.

https://photos.app.goo.gl/XbAPCStX9gwHiDyM6

20apr/22

Veľkonočná diskotéka

Ani na Veľkú noc netreba zaháľať, a preto sme sa tak ako už mnohokrát, vybrali do Čiech. S obyvateľmi tejto zvláštnej krajiny sme si užili Veľkonočné sústredenie v Jizerských horách.

Po dlhej ceste na ďaleký sever sme si hneď uvedomili, že prežitie nebude zadarmo. Kopce boli vysoké, kamene obrovské a bažiny (ak teda nebol ešte sneh) mokré. Celkový dojem z lesa bol však naozaj skvelý. Vyzeral trochu ako z nejakej rozprávky.

Väčšina tréningov bola práve v lese. Ako sa nakoniec ukázalo, nie každý bol až tak pekný, ako ten pri chate. Aj napriek tomu boli všetky tréningy úžasné. Mapy občas už neboli tak presné ako kedysi, ale tak kamene snáď nikto nepresunie, takže sa aj tak vždy všetci z lesa šťastne vrátili.

Jeden tréning sme mali aj v pieskovcoch, v tejto českej dominante a výstavnom klenote v orientačnom svete. Skaly boli krásne, i keď nebolo dosť času si ich pozrieť. Predsa len, keď človek rýchlo beží, niečo mu ujde.

Na program sa dostal aj krátky šprintový tréning v Českom Dube. Mesto nebolo tak zaujímavé a náročné, no napriek tomu sa malé chyby dali spraviť. Kruciálny bol hlavne beh a správna voľba, inak sa na krátkych úsekoch dalo naozaj veľa stratiť.

Medzi tréningami sme si mali čas aj oddýchnuť, napríklad pri futbale, ping pongu či šípkach. Jedlo nám tentoraz bolo varené, takže na Míšinu domácu stravu nemalo, ale človek zje všetko, keď je hladný. Hlavne sa vždy dalo nájsť niečo aj po jedle, koláčikov a iných pochutín bolo vždy dosť.

Nezabudli sme ani na tradície. Už tradičné medovníčky, kraslice a príprava korbáčov neodmysliteľne patria k Veľkej noci. V pondelok ráno nás potom čakala tradičná šibačka, po ktorej nasledovali už len štafety.

Aby nás nebolo málo, spojili sme sa ešte s jedným klubom, ktorý pobýval v okolí. U nich je tradíciou, že sa tieto štafety behajú bez kódov. Zároveň sú mnohé kontroly príliš blízko seba, takže je ľahké sa zmýliť. Po dobehu všetkých úsekov, nebolo mnoho štafiet, u ktorých by nechýbal nápis Disk. (pozn.: Filipova štafeta nediskla a dokonca aj vďaka precíznemu Filipovmu mapovaniu na treťom úseku zvíťazila)

Celkovo bolo sústredenie určite prínosom pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Nové skúsenosti a vedomosti môžu byť nápomocné pri ďalšom putovaní lesom. Tak zas nabudúce.

Veľká noc v skalách a skalkách – Fotky Google