V rámci pri prípravy na majstrovstvá Európy dorastu sa skupina našich mladých reprezentantov vydala do dejiska šampionátu. Ten sa bude konať začiatkom júla v mestečku Šalgótarján neďaleko slovenských hraníc.
Už cez víkend na nás čakali nominačné preteky kúsok za mestom. Naplánované boli stredná a dlhá trať. Lesy boli napriek tomu, že sme boli v Maďarsku, celkom kopcovité. Trate boli celkom náročné, po výdatných dažďoch sa extrémne kĺzalo, no aj tak sme vybojovali kvalitné umiestnenia.
Po pretekoch sme sa chystali vydať na reprezentačné sústredenie, taktiež v okolí. Ubytovanie bolo však na Slovensku, aby sme aspoň trochu podporili domáci cestovný ruch.
Ako už to býva, tréningy sme mali v lese aj v meste. Tréningy boli v rámci oficiálnej prípravy na majstrovstvá, takže s nami na každom tréningu pretekala aj konkurencia z iných výprav.
Lesné tréningy boli zvláštne. Na pretekoch totiž lesné porasty, v Maďarsku typický veľmi husté a nepriebežné, neboli také, aké mali. Vlastne tam neboli. Na tréningoch sa však zas objavili, čo nás mnohých prekvapilo, a možno nás aj zlá voľba oblečenia stála časť kože.
Šprinty, ktoré boli v prevažnej miere v meste, boli sklamaním. Terén nespĺňal kvalitu takéhoto podujatia a posledný klinec do rakvy tomu dala o ničom stavba tratí. Druhý šprintový tréning bol okorenený dažďom, čo spôsobilo, že sa mnohí z nás riadne skĺzli po zadku či po schodoch.
Zaujímavý bol ešte posledný lesný tréning, úseky s hromadnými štartmi. Tento zvláštny druh adrenalínovej zábavy sa nevidí tak často, hlavne v takomto hojnom počte. Boj o pozície, hlavne v zadnej časti poľa, bol niekedy trochu krutý. Človek mohol byť trochu postrčený a na klzkom povrchu mohol letieť dole aj pár metrov alebo do najbližšieho pichľavého kra.
Ubytovanie na Slovensku bolo fajn, i keď trochu mimo v lese, čo asi negatívne ovplyvnilo aj výber stravy. Ale veď večere boli dobré a na koniec ešte dezert, no čo si viac človek môže priať. Toto rekreačné stredisko z obdobia komunizmu v Cerovej vrchovine nás najviac potešilo tým, že v jedálni bol pingpongový stôl.
Počasie bolo tiež skvelé, skoro letné teploty boli po dlhej zime vítaná zmena. Len posledný deň pršalo.
Obedy sme si museli zvyčajne zháňať sami. Centrum Šalgótarjánu však ponúkalo veľa možností jedla, takže sa dalo vybrať. Naše odporúčanie je Sárkány Büfé na rohu námestia v miestnom obchodnom dome. Pani, ktorá vydáva jedlo, síce vie len maďarsky a čínsky, dohodnúť sa však zvládli aj tí z nás, ktorí ani jeden z týchto jazykov neovládajú.
Celkovo nás táto príprava určite posunula bližšie k našim cieľom, čo sa dá považovať za plus. Samo o sebe to bolo naozaj fajn, všetci sme si to užili. Tak zas nabudúce.
https://photos.app.goo.gl/XbAPCStX9gwHiDyM6
