Po náročnej sezóne plnej zmien v termínovkách a teda aj tréningových plánoch sme sa všetci stretli na úvodnom tréningu do nového prípravného obdobia.
Malkáči zopakovali nastavovanie azimutov, pobehali sme „cintorín kontrol“, veľkáči stihli aj bežeckú abecedu a rovinky…všetci zdraví, s dobrou náladou.
Veríme, že zdravý pohyb na zdravom vzduchu nás udrží v plnej sile odrážať akékoľvek útoky vírusov a že zimné obdobie nám umožní ešte lepšie tréningy ako tomu bolo v predchádzajúcom roku.
Posledné väčšie preteky tejto sezóny sa uskutočnili druhý októbrový víkend. Tentoraz sme cestovali do okolia Rožňavy, avšak až za hranice do malebnej dediny Szögliget.
Naša nie úplne najväčšia výprava vyrážala už v piatok, lebo cesta predsa len nebola najkratšia. Po úmorných 4 hodinách v aute sme konečne dorazili na ubytovanie. Rýchlo sme ešte stihli akú takú teoretickú prípravu a rýchlo spať.
Skoré ranné vstávanie cez víkend nie je nič príjemné, avšak kvôli MSR na dlhej trati sa oplatí si privstať. Ráno energeticky výživné raňajky, aby sme dlhú trať zvládli celú na plný výkon. A potom, samozrejme, už len rýchlo na zhromaždisko, lebo na štart to bola kratšia turistika.
Extrémne 4 kilometre na štart neboli po chuti nikomu, avšak kto zvládne odbehnúť 10 naplno a chce vyhrať, musí pre to niečo spraviť. Trate v krásnom lese plnom kameňov boli úchvatné a nesmierne náročné. No napriek tomu sme v ťažkej, aj maďarskej konkurencii uspeli a nestratili sa v strede poľa. Veď nečudo že sme si odniesli až 5 medailí.
Nanešťastie sa nám pri odchode neočakávane pokazilo vozidlo, preto časť našej výpravy uviazla v strede lesa až do príchodu odťahovej služby.
Na druhý deň ráno, sme sa opäť vydali na rovnaké miesto, len o trochu ďalej v lese. Čakali totiž Majstrovstvá Maďarska tímov. Slovensko preteky nemalo ako majstrovské, preto sme sa porovnávali len s maďarskými tímami. A napriek ich nespornej kvalite sme sa v konkurencií nestratili a obsadili popredné miesta.
Trate i chladné počasie si na nás vybrali svoju daň, takže sme cestou domov ešte využili pohostinnosť našich Maďarských susedov a najedli sa v krásnej reštaurácii.
Následne už len rýchlo domov, zas do školy či práce. Posledné preteky sezóny dopadli pre náš klub skvelo a boli úžasnou bodkou sa úspešnou sezónou.
napísal: Tomáš Kasza
MSR na dlhej tratí + otvorené preteky tímov Maďarsko – Szogliget – Fotky Google
Ťažko je mi napísať čokoľvek, tak veľmi sa tešíme…
Dlhoročná (vlastne už desaťročná !!!) práca s dnešnou skupinou detí a príprava v skvelom FBA tíme sa ukázala v plnom svetle. Po výborných začiatkoch našich pretekárov v Estónsku pred dvoma rokmi ISF 2019 sú už len minulosť – Športový klub Farmaceut Bratislava (orienteering.sk) bolo našou snahou na podujatie priviezť čo najviac Farmaceutov. Z tímu nám vypadol Viktor, ale v roli trénera nám pribudol Marek.
Príprava v mojej mysli prebiehala hneď od návratu z Estónska a ako tréner som Srbsko mala v myšlienkach ako tapetu na pozadí každodenných tréningov a víkendových pretekov. U dospelých ale záverečná príprava prebehla extra rýchlo – konečná informácia, či slovenská výprava vôbec vycestuje nám bola oznámená len necelé 4 týždne pred samotným podujatím. Kolotoč trénerských príprav letel deň za dňom a občasné neúspechy ma ráno hnali z postele stihnúť „vyriešiť“ veci inak.
Ale ako sa vraví, záver dobrý, všetko dobré…
Vynikajúca forma Filipa a Tomáša nás neuveriteľne potešila. Filipove 2 zlaté medaile z middlu aj longu stíhané Tomášovým striebrom z middlu a bronzom z longu nemôžu nechať nikoho na pochybách, že čo robíme, robíme dobre. Možno nás všetkých trošku zamrzela nižšia účasť krajín kvôli covidu, ale najdôležitejšie je, že si naši mladí dokázali, že po dobre vykonanej práci úspech proste musí prísť. No a tí, ktorým sa darilo trošku menej, možno porozmýšľajú ako zmeniť svoje postoje, aby si časom aj oni mohli stiahnuť po lepších výsledkoch.
Dosť slov, pozrite, aká skvelá akcia sú Školské majstrovstvá sveta očami trénera a fotografa Mareka Komana:
ISF World Schools Championships Orienteering 2021, Belgrade, Serbia – Fotky Google
Korona, nekorona, čo by bol rok bez Cesomu? Kvôli korone s pár mesačným oneskorením sme sa ho tak či tak nakoniec dočkali. Tento rok sa Cesom konal v jednej z najzarastenejších častí Záhoria a to pri obci Tomky. Na pláne bol v sobotu middle a v nedeľu long. Nálada bola skvelá ako vždy. Hudba hrala, ľudia sa rozprávali, rozklusávali a pripravovali na štart. V prvý deň som nedopadla nejak slávne, možno aj preto, lebo som bola celý víkend nejaká prechladnutá. Avšak stavba trate sa mi páčila. Bolo vidieť, že na mladších kategóriach sa organizátori tiež vyhrali a nezanedbali ich. Po dobehu sa všetci pohádzali do vody a ja som ľutovala, že nemôžem tiež. Tak, middle bol za nami, všetci sme boli oboznámený s terénom a jediné, čo zostávalo bolo zabehnúť výborne long, ísť si po medaile, ale hlavne (čo je samozrejme najhlavnejšie) užiť si zvyšok víkendu. Long bol…dlhý. Dlhý, ale pekný. Ja som si polepšila umiestnenie a nakoniec sa nám teda do klubu ušlo aj pár medailí. Hned v K3 vyhral Bohuš Peter 1. miesto, v M-16 si Tomáš Kasza odniesol medailu z 3. miesta, vo M-21B vyhral Peter Mižúr, v elite sa Maroš Bukovác umiestnil na 2. mieste, v M-40 bol taktiež na 2. mieste Dušan Hrnčiar, v M-65 vyhral Jano Mižúr, ja som sa nakoniec umiestnila na 2. mieste vo W-14. Vo W-16 sme mali na stupni dokonca dvoch zástupcov nášho klubu a to Rebeccu Henu na 2. mieste a Terezku Kendrovú na treťom. A rovno aj vo W-35 sme mali na stupni Jelu Furuczovú ako 2. a Alenku Bukovácovú 3. A nakoniec vo W-45 vyhrala Hana Šmelíková. Toto boli naše víkendové úspechy. Preteky sa mi páčili tak ako každý rok. Páči sa mi ako vedia organizátori vždy trať postaviť tak, aby bolo aj v takom nudnom teréne tak veľa zábavy.
napísala: Lea Kotuliaková W-14
V stredu 18.8.2021 sa skupinka 16 slovenských dorastencov a 3 trénerov vybrala o 4:00 ráno na 12 hodinovú cestu do litovského Vilniusu, kde sa konali Majstrovstvá Európy dorastu 2021. Medzi 16 najlepšími slovenskými dorasteneckými orientačnými bežcami sme boli aj 4 farmaceuti.
Po príchode na náš hotel sme mali suchú večeru a hneď vyčerpaní zaľahli do postelí.
Vo štvrtok nás po testovaní, ktoré pre nás dopadlo pozitívne, (teda tým, že sme všetci negatívni) čakal doobeda modelový tréning šprintu v okrajovej časti Vilniusu a poobede modelový tréning na long a štafety v hustom typicky litovskom lese. Počasie nám vyšlo dobré, bolo príjemných 19 stupňov a nepršalo. Po výdatnej večeri sme mali poradu a plní napätia sme išli spať.
V piatok ráno každý jeden z nás vstával osobitne. Mali sme prísny harmonogram odchodov autobusov do karantény a z karantény na predštart, takže každý musel byť načas. Všetci sme sa na dlhú trať (long) pripravovali, ako sme chceli. Pre mnoho z nás to bol prvý takto dôležitý pretek. Veľmi sme sa tešili na to, že si konečne oblečieme slovenský dres a budeme reprezentovať Slovenskú republiku. S ťažkým hustým lesom s mnohými terénnymi prvkami sme sa popasovali všetci rozdielne. Niektorí so svojimi výkonmi neboli úplne spokojní, ale každý sme si odniesli cennnú skúsenosť. Atmosféra však bola úžasná, povzbudzovali sme sa a všetci s napätím a sledovali GPS vybraných pretekárov (medzi nimi aj našu Rebeccu Hernu a Filipa Bukováca) a očakávali konečné výsledky. Unavení sme ešte pred vytúženým spánkom stihli poradu na sobotné štafety a zhodnotenie piatku.
V sobotu nás už našťastie nečakali žiadne stresové presuny, keďže nás do arény bral náš autobus Ľalikbus (všade vás dostane o hodinu skôr). Prvé úseky sa hneď začali rozcvičovať a pripravovali sa na ich beh. Po napínavom štarte sa už všetko rozhodovalo v lese. Na prvých úsekoch sme naozaj zažiarili, keďže Rebecca Herna v kategórii W16 dobehla na 7.mieste iba chvíľu za 3. a Filip Bukovác v kategórii M16 štafetu odovzdával na 3.mieste. Dobre nakoniec skončila štafeta W16 na 11.mieste, kde 2.úsek bežala Ema Micháčová (Hadveo Banská Bystrica) a finišovala Tereza Kendrová (tiež z Farmaceutu Bratislava). 16-roční chlapci nakoniec po nie práve vydarenom 2.úseku z medailových pozícií spadli. Štafety sa odohrávali v takom istom lese ako dlhá trať, ale hneď po povinnom úseku na lúke čakalo pretekárov v lese nepríjemné prekvapenie v podobe rozbahnenej cesty, kde podaktorí zapadli po pás do bahna a nevedeli sa vyhrabať (hovorím z vlastnej skúsenosti). Štafety si však všetci užili a rozhodne si z nich odniesli veľa zážitkov a nových poznatkov.
V nedeľu nás čakali posledné preteky: šprint v starobylom centre Vilniusu. Ráno sme sa zobudili do mrazivého rána. Mnohí pretekári mali na sebe na predšarte bundy a niektorí dokonca rukavice. Nevedela som si predstaviť, že o chvíľu si dám kraťase a tielko so slovenskou vlajkou a budem bežať. Nakoniec som sa však zahriala a náročný, celkom dlhý šprint v nádhernom priestore som zvládla. Podaktorí Slováci také šťastie ale nemali, lebo okúsili neprajnosť miestneho Litovca, ktorý ich zamkol vo svojom dvore. Zo šprintu bol dokonca živý televízny prenos, ktorý bol pustený aj v aréne, takže sa preteky razom stali napínavejšími. Po dobehnutí všetkých Slovákov sme sa rozlúčili, spravili posledné fotky a opustili Litvu. Niektorí spokojní, niektorí menej, ale všetci s mnohými zážitkami a skúsenosťami.
A na záver pár otázok a odpovedí:
1.Ako by si zhodnotil/a EYOC 2021 v Litve?
2.Čo sa ti najviac páčilo?
3.Čo sa ti najviac nepáčilo?
4.Nadviazal/a si nejaké kontakty s inými krajinami?
Tomáš Kasza, M16
1. Preteky boli podľa mňa nesmierne dobre zorganizované, všetko prebiehalo hladko a bolo úžasné. Pre mňa osobne to bola dobrá skúsenosť s takýmito veľkými pretekmi a považujem ju za veľmi poučnú.
2. Najviac sa mi asi páčil Vilnius, ako mesto. A z orientačného behu samozrejme aj les, ktorý bol až nečakane pekný a určite by som sa tam ešte chcel vrátiť.
3. Moje výkony, strava a Wifi signál na hoteli.
4. Z môjho pohľadu nie.
A nás mrzí, že okrem spoločnej fotky sa Tomáš pred fotografom asi skrýval…
Rebecca Herna, W16
1. Terény v Litve sa mi páčili, ale so svojím výsledkom nie som veľmi spokojná.
2. Najviac sa mi páčili štafety a atmosféra na pretekoch.
3. Nepáčilo sa mi veľmi, ako varili na hoteli.
4. Áno, mám nové kamarátky z Dánska.
Tereza Kendrová, W16
1. Príjemne ma prekvapili lesy, čakala som, že budú horšie a organizácia bola tiež super. Odniesla som si veľa zážitkov a bola to veľmi dobrá skúsenosť.
2. Najviac sa mi páčili trate, atmosféra a mesto Vilnius.
3. Sklamala ma strava, ktorá bola akoby vymenená-na raňajky sme mali mäso a ryžu a na obedy toasty, nefungujúca wifi na hoteli a nebola som úplne spokojná s mojimi výkonmi.
4. Áno, spoznala som Dánky a stretla mojich kamarátov z Rakúska a Česka.
Filip Bukovác, M16
1. Nič moc, snáď to bude nabudúce lepšie.
2. Môj úsek na štafetách (1.) a štafety celkovo.
3. Za všetko čo sa mi nepáčilo si môžem sám.
4. Nie nové.
Tereza Kendrová, W16
Pred dvoma rokmi sa nám podarilo zorganizovať spoločnú FBA „dovolenku“ v tejto nádhernej severskej krajine, minulý a tento rok bolo zrazu všetko iné.
No ale decká nás svojou úspešnou nomináciou do ME presvedčili, že sa oplatí s nimi „trápiť“ a tak sme síce bez dlhých – ale o to intenzívnejších prípravách zabezpečili ich účasť na sústredení spolu s moravským spriateleným klubom, kde sme členovia a rakúskou juniorskou reprezentáciou.
Nebudem vypisovať, čo sme robili dva týždne, zrniem to takto:
Kto už bol na Severe, možno rád pospomína na prírodu, kto nebol, pozerajte. Na viacerých fotkách sú aj naši kamaráti, ktorých nepoznáte, ale boli členovia našej štafety a prispeli k nášmu 6. miestu zo 67 !!! a tak si miesto v našom albume určite zaslúžia…
Veľká vďaka patrí Liborovi a Míše Zřídkaveselým, ktorí sa o nás ukážkovo postarali, Peťovi Přikrylovi a nášmu Marošovi, ktorí neustále vláčili do lesa koly s krabičkami a lampiónmi, aby ich opäť o dve hodinky mohlo zniesť a poschovávať zasa niekde inde…
Veríme, že takáto dôkladná príprava na odzrkadlí na výsledkoch našich mladých už v najbližších dňoch na Majstrovstvách Európy dorastu v Litve.
Držte nám prosím palce !!!
Prvý deň keď sme prišli, bolo neskoro večer a ešte nás čakal tréning, ktorý bol otvorený do 18.00 hod, ale našťastie nám ho dovolili absolvovať. Bolo už prítmie, takže sme toho už moc nevideli, ale aspoň sme si pozreli mapu a išli pár kontrol.
Druhý deň nás čakala 1. etapa, ktorá bola skrátený middle. Na trať sme vybehli niečo po jedenástej a už sa začali blížiť mračná. Trať našej kategórie m16 bola veľmi dobre vymyslená a ľahko sa nám na nej bežalo. Keď sme dobehli boli sme totálne mokrý. Potom čo sme sa prezliekli dopršalo a mohli sme sa ísť pozrieť na výsledky. Ja(Jakub) som vyhral etapu a ja(Janko) som dobehol bez disku šiesty. Potom čo sme prišli na naše útulné ubytovanie, išli sme sa hneď navečerať, lebo sme boli fest hladný. Mali sme veľmi labužné lazane, ktoré sme si kúpili a zohriali v mikrovlnke. Potom sme išli skoro spať, pretože nás na ďalší deň čakali ďalšie dve etapy.
Janko a Jakub
Ráno sme sa zobudili do zamračeného dňa. Naraňajkovali sme sa a o 8:15 sme vyrážali z ubytka na zhromaždisko. Od rána pršalo a na chvíľu prišla aj búrka. Počasie však nikoho neodradilo od pretekov, lebo ako hovoria naši tréneri: Neexistuje zlé počasie, iba zle oblečený orientačný bežec. Dnes boli všetci z nás akýsi unavenejší,(možno aj z toho počasia) takže sa to odzrkadlilo aj na našich výsledkoch, ale myslím, že trať sme si všetci užili ako sa len dalo. Po dobehnutí sme sa rýchlo prezliekli z mokrých šiat do niečoho suchého a jedna skupinka sme išli do Rožňavy nakúpiť veci na grilovačku, ktorá nás čakala po odbehnutí poobednej etapy. Bohužiaľ, ja som sa poobednej etapy zúčastniť nemohla, lebo mi prišlo poobede veľmi zle, ale ostatní išli a vrátili sa z nej tak spokojní ako premoknutí.
Lea Kotuliaková, W-14
Tretia etapa bol mestský šprint. Mne ubehla rýchlo, lebo bola najkratšia za celý víkend. Poobede sa rozpršalo ešte viac ako doobeda a zastihla nás nečakaná búrka. Ja už som mal naštastie v tej dobe svoju trať odbehnutú. Na trati som spravil pár malých chybičiek, ale inak som bol so svojím výkonom spokojný. V tejto etape som sa umiestnil ako tretí z piatich. Keď všetci dobehli a prestalo pršať tak sme sa postupne odobrali na ubytko a tešili sa na grilovačku a poslednú etapu, ktorá nás čakala na ďalší deň.
Peter Kotuliak, M-12
Nadišiel posledný deň a s ním aj posledná etapa. Ráno sme vstávali o 7:00, lebo štart bol ako včera už od 9:30. Dnes už sme ani neboli prekvapený, keď sa v momente ako sme vystúpili na parkovisku z auta rozpršalo. Ja som bola ešte stále po včerajšej poobednej migréne slabá, ale predsa len Krast cup býva do roka iba raz, a tak som si povedala, že aj keby som mala iba kráčať, tak pôjdem. Trate sú vždy úžasne postavené a keď už sme sem došli tak som tú príležitosť nechcela premrhať. Dnes nás čakala najdlhšia etapa a síce sa niektorým v tvárach zračili obavy, ja mám dlhé trate rada( užívam si to kým nie sú ešte príliš dlhé). Dnešnú etapu som si aj napriek tomu, že už mi o nič nejde a že mi bolo ešte stále trochu zle užila asi najviac zo všetkých. Trať bola super postavená a myslím, že splnila svoj účel. Všetci sme sa z nej vracali unavený, ale s úsmevom na tvárach. Počkali sme na vyhlásenie výsledkov a potom už nám nezostávalo nič iné ako rozlúčiť sa s týmto nádherným prostredím a pobrať sa domov.
Karst Cup nás nesklamal ani tento rok a už sa všetci tešíme na ten budúcoročný.
Lea Kotuliakova, W-14