Posledný víkend sa Farmaceuti rozdelili na dve skupiny: jedna ostala v tesnom okolí BA-bežali sa oblastné preteky v Šamoríne a  „snehuláci“ vyrazili na Skalku bojovať o prvé majstrovské medaile v tejto sezóne.
Skalka nás po dlhom čase konečne privítala tak ako sa patrí: zaliata slnkom, odetá do bielej nádhery. Radosť obúvať bežky.
A ako sa nám darilo?
Decká: Filip, Beky a Miška skúšali LOB-y prvý krát. Filip aj Beky napriek žiadnym skúsenostiam bojovali statočne a svoje minimálne šance Filip premenil bravúrne na zlatú medailu, Beky vybehla bronzovú. Miška stratila na trati buzolu a možno aj preto medailu nemala.
My starší sme už niekedy dávno LOB skúšali, najväčšie šance mala a aj potvrdila Jelka-v hlavnej kategórii žien vybehla pekné 5.miesto.
V hlavnej kategórii bojoval aj Maroš, ale darmo, rodený lyžiar to nie je. Alena vo W35 medzi skúsenými bežkárkami s množstvom chýb dokázala siahnuť na bronz.
Na štafety sme sa tešili najviac, aj keď viacerí sme mali trému pred chybami a hlavne pred vlastnou neskúsenosťou.
Filip dobehol tesne druhý, čo Rebeke teda „nepridalo“ a chúďatko vystresované to ustálo nakoniec na peknom treťom miesto. Na to, že sú to deti „od Dunaja“ a postavili sa proti skúseným Kysačanom, Martinčanom a iným deťom z hôr si obaja počínali veľmi statočne. Miška so svojím poľským priateľom štartovali mimo súťaž, ale aj tak by boli disk, pretože Miška tentokrát stratila štartovné číslo.
Jelka na prvom ženskom úseku trochu zaváhala a tak možnosť medaile v tejto kategórii bola fuč. Chlapi to ale napravili a v kombinovanej štafete FBA Hrnky a Miki Šabo sme získali striebro a Vladáš s Marošom si doniesli bronz.
Celková bilancia: jednotlivci 1x zlato, 2x bronz, štafety:1x striebro, 2x bronz.
A čo takto zopakovať si to na budúci rok? A možno sa k malej výprave pridajú viacerí farmaceuti…

všetky foto od Dušan F jednotlivci

všetky foto od Dušan F štafety

Počas polročných prázdnin sme naplánovali bežkárske sústredenie a nie hociaké! Na Skalke sa počas 3 dní pohybovalo 25 Farmaceutov na bežkách. Reálne nepredstaviteľná situácia, ani sama neviem, ako sme sa tak dokázali dať dokopy.
Niektorí (väčšina) sa s bežkami len zoznamovala, niektorí v stopách robili vietor… Ubytovaní sme boli kade-tade, čo vôbec nebolo dobré, ale lepšie riešenie sme pre tak veľkú skupinu nenašli.
V piatok aj sobotu bol naplánovaný tréning techniky pre začiatočníkov s profi trénermi, dve VIP skupiny (kategórie E a RD) pod vedením Vladáša, Maroša a Aleny hneď zostra brúsili v stope. Poobede sme vždy mali spoločné „VSB“:v rôznych výkonnostno-rodinných skupinách sme sa jazdili na severnej aj južnej strane, každá skupina podľa svojich možností a síl. Pri príchode vo štvrtok večer bolo počasie ešte fajn – všade neuveriteľne veľa snehu, zo striech sa usmievali obrovské cencúle-krásna zimná idylka (úvodná fotka je robená z vnútra našej obývačky von). Za dobré vysvedčenie sme sa hneď večer popasovali so 7,5 litrovou tortou nazvanou „Iglu“. V piatok už počas dňa padalo z neba všeličo: od krúp snehových, ľadových, drobného mrholenia, veľkého sneženia všeličo… veci sme sušili všade a keď decká medzi tréningami našli ešte niečo relatívne suché, šup to na seba a už boli vonku-snehu si užívali napriek vode padajúcej zhora, stavali bunkre, snehuliakov, sánkovali sa… a tak to má v zime byť. Ale ešte toho bolo relatívne málo. Na večernom bežkovaní na osvetlených stopách bola Alena úplne sama – možno kvôli hustému vytrvalému dažďu alebo neviem prečo??? V sobotu pršalo niekoľko krát za deň, ale to sme všetci ustáli ešte s úsmevom. Radosť nám nespravili cencúle, ktoré sa zrútili z našej strechy s obrovskou kopu snehu, ale našťastie sme aj toto všetci prežili v zdraví. Poriadna skúška odolnosti začala až na nedeľnom tréningu, keď nie že pršalo, ale lialo. A nie chvíľku, ale celé doobedie. Hnusný hustý šľahajúci dážď. Obdivujem všetky deti, že ten tréning vydržali a všetkých dospelých, že nefrflali nahlas… Zvláštne uznanie patrí Filipovi, ktorý zvládol na koniec sústredenia v tom lejaku s Marošom 17,5km okruh.
A ešte niečím bolo toto sústredenie výnimočné: takmer všetci mali malé-veľké trable s autami (pokazená spojka, menšia havária cestou tam, zapadnutie na parkovisku, ogrckané dvere, defekt, rozbité predné sklo…- dúfam, že sa neurazíte, že som zabudla niečo vymenovať) Ale verím, že sme si to ako klub „odniesli“ už minimálne na celú sezónu dopredu a že už nás čaká len krásne počasie a bezproblémová doprava.
A tiež verím, že začiatočníkov sme na bežkovanie „nainfikovali“, a že budúcu zimu budú bežkárske víkendové sústredenia aspoň dve-tri…

úžasné foto od Marek

Tentokrát nám až tak veľmi zima nebolo, drobné fliačky snehu sme preskakovali len sem-tam. Slniečko kúsok zasvietilo a tak bolo behanie hneď veselšie. Z objemovej prípravy zrazu krátke trate zaviedli myšlienky pretekárov na rýchly beh, čo bola fatálna chyba, na ktorú viacerí doplatili. Chcelo to chladnú hlavu, „vpratať sa“ do nie veľmi používanej mierky 1:5 000 a zatvárať oči pred nepresnosťou mapy a staviteľov. Nie celkom korektné preteky, ale každý pretekár mal rovnaké podmienky.
A výsledky?
Peťko Kotuliak sa po prvý krát vydal do lesa celkom sám a úspešne absolvoval celú trať, dokonca na treťom mieste! Blahoželáme.
Ostatní skúsení borci sa nedali zahanbiť: v M14 vyhral Filip, Jakub bol tretí, Palčo vyhral mužov, Maťo B. druhý v M40, Jano M druhý v M55. Rebeka vyhrala W14, Miška druhá vo W18, Hanka druhá vo W40.
Opäť sme sa stretli, trošku pobehali, trošku pokufrovali, prerušili zimný spánok. Polochorá Alena si v ľahkom pokluse stíhala všímať všeličo a tak si z lesa (resp.močiara) priniesla krásnu nezvyčajnú trofej…

Vianočné sviatky už máme skoro za sebou. Tentokrát sme si ale povedali, že namiesto pojedania koláčikov si urobíme výlety do Čiech na dvoje preteky.

Minulý rok o takomto čase sme absolvovali 3,5 dňové sústredenie vo Vracove-na Moravskom Záhorí. Rovinaté borovicové lesy rýchlejšie než rýchle. A ako to videli Miška s Beky?
„Tento víkend 1.12. sme zúčastnili pretekov vo Vracove. 1. závod valašské zimní ligy.
Po 2 hodinách cesty v aute sme vystúpili na futbalovom štadióne pri lese. Bolo veľmi zima takže čakanie na štarte sme strávili v aute. Potom sme sa presunuli na štart pretekov, ktorý bol na zhromaždisku a už nás len čakalo odbehnúť 4, 7, 11 a niektorých aj 18 km trate (tých najlepších). V lese sa dalo rýchlo bežaˇť kvôli rovinatému terénu. Snehu nebolo málo a tak sme si museli dávať pozor na vyvrtnuté členky. Nám sa trať veľmi páčila. Najlepšie zabehol Filip na 6. mieste. Neboli sme všetci na bedni,  ale dôležité je, že bol každí so svojim výsledkom spokojní. :)“
Marekov pohľad:
Prví sneh, prvá trať.
Na prvý deň posledného mesiaca tohto roku sa hlavne mládežnícka výprava Farmaceutu v už takmer klasickom zložení vybrala vyskúšať zimné preteky v známom teréne vo Vracove v Čechách. Trate boli robené v už, na sústredeniach, behanom lese, ale novinkou bola čerstvá, asi päť centimetrov vysoká pokrývka práve napadaného snehu. Rozhodne zaujímavou novinkou…
Ďalšou novinkou, hlavne pre mladších, aj keď nie len pre nich, boli trate. Tieto boli robené v štýle našej kategórie Open v dĺžkach od 2 do 17 kilometrov. V najdlhšej kategórii na 17,2 km a 50 kontrol sa na 16. meste umiestnil Maroš Bukovác a na 22. mieste Peter Mižúr. V kategórii na 11,1 km a 30 kontrol sa Alena Bukovácová umiestnila na 38. mieste. V najviac nami obsadenej kategórii na 6,7 km a 21 kontrol sa s časom 42:46 najlepšie umiestnil Filip Bukovác na 6. mieste. Za ním s časom 50:22 a miestom 18 skončil Tomáš Kasza, s časom 51:36 a 24 miestom Michaela Patassiová a s časom 57:49 a 33 miestom Rebecca Herna. Za nimi utrmácaní, ale šťastný manželia Kristínka (44.) a Marek (39.) Komanovci a Laco (41.) Kasza. V poslednej nami obsadenej kategórii na 4,8 km a 17 kontrol sme mali dvoch závodníkov a to Jakuba Berčíka, ktorý s časom 46:19 skončil na 18. mieste a za ním v tesnom závese s časom 46:49 Jána Komana na 20. mieste.
Máme to za sebou a teraz už vieme čo máme trénovať počas nadchádzajúcej zimnej prípravy.
foto od MArek