Tak, a víkend je za nami. Niektorí ho trávili prechádzkami mestom (moja manželka) a niektorí sa vybrali na spoznávanie krás juhomoravského lesa (ja a môj syn). Spoznávanie prebiehalo tak, že sme sa prihlásili na pretek a počas preteku sme sa dívali po okolí, kde su schované kontroly. Kedže v máji tohoto roku sme boli na sústredení, ktoré organizoval klub Žabovřesky Brno, tak sme vedeli, aký terén nás očakáva. A priznám sa, nesklamal. Na sústredení som si dal predsavzatie, že aspoň jeden tréning dám suchou nohou, čo sa mi nepodarilo. Tak som si povedal, že to musím dať tu. A to som ešte ani nedobehol k prvej kontrole, a už som mal mokré nohy. Naštastie, druhý pretek nebol taký mokrý (i keď v noci asi pršalo), a tak jeden pretek skončil so suchými nohami. Prvý deň sme behali pri obci Buková. Les bol nadherný, krásne priebežný, s kopou popadaných suchých konárov, občas hustník, všade ryha. Kontroly boli väčšinou schované presne v tých ryhách. Proste pokial človek nezakopol o kontrolu, tak ju nevidel. Bežal som tréningovú trať, ktorá mala 5,5 km, ale iba 10 kontrôl. Všetko dlhé postupy. Druhý deň sa bežalo pri obci Benešov, ktorá je na druhej strane lesa, kde sme behali deň predtým. Tam som mal iba 3,9 km, ale 16 kontrôl. Teren rovnaký, len teraz sa zase všetko behalo azimutom. Obchádzky po cestách sa neoplatili. A zase, pokiaľ si nezakopol o kontrolu, tak si ju nevidel. Mam sa ešte čo učiť. Na oboch pretekoch som pokazil 2 kontroly, vždy som sa musel vracať od nasledujúcej.

 Zopár slov môjho syna:

V prvý deň sme behali pri Bukovej a druhý pri Benešove. Ja som z nás štartoval posledný, tak som videl ako sa štartuje v 156.minúte. Stálo tam vtedy iba asi pätnásť ľudí, ale keď som štartoval, tak sme štartovali piati. Terén bol super, okrem konárov na zemi, ale po cestách sa behalo super. Dosť často som behal s azimutom krížom cez les. Keď som dobehol, zistil som, že niesom posledný. Posledný deň sa behalo lepšie, aj keď ma Filip predbehol. Úplne sa mi zdalo, ako keby to bol šprint, lebo som to dal za dvadsať minút. Bolo to skoro iba po cestách. Po pretekoch v cieli som si dal klobásu.

a za Bukovácov:
Celý rok bol akoby začarovaný – nie a nie vyraziť na preteky na Moravu alebo do Čiech. Až teraz, no konečne, už som sa tak tešila…
A v tom nadšení som sa zahrala na mladicu a prihlásila sa do D21B (veď sú to „len B-éčka“). Jemne mi stihlo v hrdle pri čítaní pokynov – sobota 9,1km. Chvenie okolo žalúdka, YES !!! konečne poriadne preteky.
Ústretoví usporiadatelia, keď v prihláškach vznikol chaos a zmiešali RBA s FBA a moje zistenie na prezentácii, že nemám dostatočnú hotovosť- všetko s a vyriešilo s úsmevom, problémy sú proste pre ľudí, neexistujú…
Pekné zhromaždisko, všetky info dostupné, žiadne nejasnosti, mapa krásna, všetko na svojom mieste, les nádherný – Drahanská vysočina. Trate čertovsky rýchle a orientačne zaujímavé. S pribúdajúcimi km mi ubúdalo síl a tak moje výsledné umiestnenie skončilo na čísle 17, s čím som spokojná a hlavne sa mi to vééééľmi páčilo. Proste „moravský futáš“ ničím nenahradíš. Konkurencia ti šlape na päty každú sekundu preteku a ozaj sa ukáže, kto ako na tom je. Ak si myslíš, že orazením zberky to končí, si na omyle. Výklus do cieľa Ťa môže stáť aj dve miesta… to je OB v plnej svojej kráse. Byť na 100% zaujatý čítaním mapy pri maximálnom fyzickom výkone, to je to, čo ma ozaj na tom baví…
Našej minivýprave sa darilo. Ozaj to takto vnímam a stojím si za tým. Lukáškove výkony nehodnotím, on sa učí v lese pohybovať a poznávať les a atmosféru preteku. Každý jeho štart je víťazstvo. H10 v zložení Tomi a Fili boli super. Obaja a oba dni. V sobotu Fili spravil pomerne veľkú chybu pri odbehu z 2.ks, čo ho v podstate stálo víťazstvo a následne škaredo krvavo spadol, ale nevzdala to a dobehol. Tomi sa „oťukáva“ a stále viac si trúfa, v nedeľu už perfektne behal. Účasť na takýchto pretekoch, kde behá približne 100 chlapcov vo veku do 10 rokov – síce rozdelení v troch kategóriach – to je akoby naši behali elitu a to sa ráta každé umiestnenie v ½. Laco získava na tréningových tratiach skúsenosti a vychutnáva si atmosféru pretekov – aby sme aj my niekedy mohli organizovať OR, kde príde 900 bežcov…
V nedeľu skrátená trať preverila možnosti každého. Včera sme si trošku zvykli na terén a hneď to bolo vidieť aj vo výsledkoch. Krútiť buzolou na kratučkých bledozelených postupoch stále do inej strany pri vysokej rýchlosti s 2min. intervalom v elitnej konkurencii, no krása…8.miesto znie lepšie, je pravda, že na kratšej trati som mala viac síl. (asi musím trénovať aj ja, nielen stále niekoho poučovať…)
Marošove výsledky? No čo vám budem hovoriť… talent je talent- tom niet pochýb a napriek veku stále šlape aj českým eliťákom na päty.
Nebojte sa ísť s nami na moravské preteky – sú perfektne zorganizované, v krásnych terénoch a popretekové výletiky do jaskýň, hradov a iných atrakcií sú super…(v nedeľu sme stihli len Kateřinskú jaskyňu a Dum prírody, ostatné nabudúce)

Skrátené výsledky:
M10C  Tomi (24.miesto, strata 29,47 // 9. miesto, strata 8,24)
M10C  Fili (12.miesto, strata 6,27 // 3. miesto, strata 2,42)
T         Laci (16.miesto, strata 65,36 // 6. miesto, strata 6,23)
M21B  Maroš (4.miesto, strata 4,59 // 5. miesto, strata 3,29)
W21B  Alena (17. miesto, strata 27,06 // 6. miesto, strata 6,23)