Marek rád pripomína deťom, že posledným krokom jedného tréningu začína príprava na ten druhý.
V praxi to znamená pre pretekára veľa práce: vyklusať sa, vystrečingovať (v normálnych časoch nahradiť inou regeneráciou), osprchovať, napapkať, zakresliť postupy a vypísať tréningový denník a šup do postele zbierať energiu na druhý deň.
To všetci poznáte a pravidelne robíte, žiadne novinky…

Ale viete čo Marekova čarovná veta znamená pre trénerov?
Ešte pred ukončením Vášho tréningu treba kontroly z lesa pozbierať, doma dať vysušiť a opäť poskladať.

Laci príde vymrznutý domov, sadne za počítať a spracuje výsledky.
Okrem toho treba krabičky pekne poukladať a ak sú špinavé od blata aj vyčistiť.

Maroš a Alenka vedú na základe výsledkov a medzičasov dlhé rozhovory, čo komu nešlo a teda kam by sme mali ísť nabudúce, aby sme to natrénovali. Po výbere terénu začína „čarovanie“ s mapou. V okolí Bratislavy máme mapy dosť staré, porasty sú neaktuálne, cesty sa menia. Niekedy je čas skočiť priamo do terénu a poobzerať sa, čo sa nové v lese udialo.

Keď nie je čas za svetla, sadne Maroš k počítaču a čaruje…z rôznych zdrojov sa snaží mapu čo najviac aktualizovať. Neraz tomuto „aktualizovaniu“ mapy venuje aj 3-4 hodinky, ktoré by inak mohol venovať svojmu spánku.

Keď je mapový podklad čo najlepšie pripravený, sadne k počítaču Alenka (alebo pokračuje Maroš) a po 1-2 hodinkách práce sú pripravené trate.
Ostáva poslať prihlasovací email, počkať na prihlášky, zostaviť štartovku a poslať pokyny. V praxi to znamená opäť sa niekoľko krát pripojiť k počítaču a všetko doviesť do zdarného konca.

Treba sadnúť do auta a ísť ich vytlačiť. V prípade zlej predpovede počasia nachystať do mapníkov.

Keď je kontrol v lese naplánovaných veľa alebo podľa štruktúry tréningu nám niekedy treba zohnať pomoc pri roznose a zbere kontrol.

V deň D a hodinku H už len dúfať, že počko nám bude priať, všetci budú dobre rozcvičení, nikto sa nezraní no a s napätím počúvať vaše zážitky z lesa…
Kruh sa zatvorí a my začíname odznova… dúfam, že aj vy…