Minulý týždeň 1.2.2018 sme boli prvý krát na bežkárskom sústredení v podaní pár super orientakov. Keď sme cestovali na Skalku, celú cestu pršalo, ale na Skalke padal nádherný sneh. Prišli sme tam až neskôr večer, ale aj tak sme sa nebáli postaviť v hlbokej tme na lyže, samozrejme s čelovkami. Aj napriek tomu, že polovica skupiny nevedela bežkovať, išlo nám to výborne. Na druhý deň sme sa presúvali na bežkách minimálne 5 km do kopca a zase dole. Svalovica nemohla chýbať. Tretí deň bol asi najzaujímavejší. Prišli UJKO Šurgy, ktorý nás naučil techniku behu a stretli sme aj Mariana Dávidíka. Štvrtý posledný deň sme sa ráno pobalili a niektorí sa spustili na bežkách dole aj s batožinou, iný išli na obrovských sánkach alebo aj peši. Potom sme obuli bežky a šup na štadión, kde nás poctivo čakal Šurgy. Dovysvetľoval nám ešte klasiku a zopakovali sme si korčuľovanie z predošlého dňa. Po náročnom tréningu každý vypil svoju zaslúženú horúcu čokoládku so šľahačkou.
Chatka v ktorej sme bývali bola veľká, mala dve poschodia (prízemie a povalu). Na chatke nás bolo 8, no postelí len 6 a tak deti spali na povale, Laci na lavičke v kuchyni a ostatný sa museli pomestiť na jednu manželskú posteľ. Strava bola výborná. Varili Laci, Maroš a Alena – naši tréneri. Aj tentokrát sme mali ako odmenu za poslušnosť maličkú sladkosť.
Po večeroch sme sa sánkovali na ceste na tanieroch až ku „Števkovi“. Občas to bolo nebezpečné, keďže na ceste chodili skútre a aj sme prerážali trasu dolu brehom pomedzi stromy. Našťastie sa nám nič nestalo, vtedy nám nebolo všetko jedno. (Šunkafleky) Zo sánkovačky sme chodievali okolo 21:00 a vtedy sme mali večierku, ale večierku sme si (my deti) vždy predĺžili aspoň o hodinku.
napísala Miška