Plní elánu sme 7.8. vyrážali z Bratislavy a postupne sme sa dostali až do vzdialeného centra pretekov v najjužnejšom juhu Maďarska – do okolia mesta Pécs- do dedinky Orfu a Abaliget. Po piatich hodinách boli na mieste činu prví Pattasiovci, chvíľu po nich dorazili Bukováci. Ďalšie tri posádky: Mižúrovci, Kaszovci a Paluskovci boli ubytovaní mimo kempu.
My kempisti sme stihli tréning v závrtoch – Maroš a ja sme nostalgicky spomínali na krásny čistý les, detičky: Mirko, Luky a Paťka stavali bunkre v závrtoch a ostatní nasávali vedomosti o nezvyčajnom teréne, skúšali orientačné techniky a hlavne sme sa všetci dobre pobavili.

V prvej etape sa ukázala aktuálna psychická a fyzická sila jednotlivcov- vyše 38 stupňom, horúci vetrík a najzelenšia zelená v hlbokých ryhách dali zabrať každému. Najhoršie som to zniesla ja, keď tri dni po dobratí antibiotík som bola nútená preteky vzdať. Najlepšie skončila Miška na peknom 3.mieste, z našej najsilnejšej kategórii bol najlepší Tomáš na 9.mieste. Ostatní tak všelijak.
Návrat po dvadsiatich rokoch do krásnych čistých lesov plných závrtov a nádherných rýh bol pre mňa veľkým sklamaním. Usporiadateľ nám za päť dní dal len 2x možnosť nakuknúť do ozaj pekným častí (a myslím, že ich je tu oveľa viac). Les po čase veľmi zarástol, staviteľ sa akosi málo snažil spraviť trate ozaj pekné a atraktívne. Malé nenápadne nedostatky, ktoré robia preteky „Pretekmi“ s veľkým písmenom mi tu tento rok chýbali (napr. avizovaná chýbajúca voda na štarte pre niektorých, ktorí mali smolu- po 2,5km rozkluse pri teplotách nad 30 stupňov ozaj smola../ chýbala aj lepiaca páska / veľmi dlhé cesty na štart vo všetkých etapách aj pre kategóriu RD s daným štartom napr. zapríčinili, že Luky štartoval len 1x z 5-tich dní).
Mapy na poslednej etape pre niektoré kategórie boli vytlačené s chybami, ktoré pri troške chcenia a podania protestu mohli viest k zrušeniu etapy.
Na zhromaždisku sme v Maďarsku zvyknutí na veľký výber jedál, ktorí tento rok chýbal…

No dosť kritiky. Všetci mali takmer rovnaké podmienky. Z FBA-ákov sa s nimi najlepšie popasoval opäť Filip, keď síce prvú etapu chyboval pri výbere postupu, ale ďalšie etapy už „nakupoval“ len sekundové straty: v druhej etape 9 sekúnd, v tretej 2 sekundy, štvrtú konečne vyhral. Po piatej etape a peknom finiši si zobral domov striebornú medailu. Karol skončil ôsmy, Tomáš dvanásty. Dievčatá v málo obsadenej W16C Miška štvrtá, Katka šiesta. My dospelí sme s dlhými traťami a horúčavou bojovali ako sa len dalo. Môj osobný obdiv zožala Marianna, keď dokázala 5 dní po sebe bez tréningu absolvovať ozaj kondične aj mapovo náročne trate.
Nabrali sme nové skúsenosti, mnohí z nás po prvý krát privoňali k závrtom, dobre sme sa každým dňom vykúpali v miestom aqua parku a opäť sme nastavili zrkadlo vlastným možnostiam…

Na najväčších pretekoch v Českej republike sme mali skromné zastúpenie, obaja chlapi však bojovali ako draci. Skalky ostali po minuloročnom jesennom šampionáte štafiet a družstiev na svojich miestach a tak 5-dňové preteky mohli začať.

Tomáša a Filipa zobrali pod patronát tréneri z ich českého klubu Žabovřesky Brno a veru nemali sme sa za čo hanbiť. Filip podal vyrovnané výkony, jeho umiestenia v jednotlivých etapách boli: 2,2,1,2. Po piatej etape si domov zobral krásne druhé miesto so stratou 4 sekúnd. Tomi ako menej skúsený, ale zato vytrvalý po 8,8,15,11 skončil na konečnom 10.mieste. Vo veľkej medzinárodnej konkurencii, keď H12 bola rozdelená do dvoch výkonnostných kategórii hodnotím oba výsledky v kategórii A  veľmi pekne a hlavne sú pre nás prísľubom do budúcnosti – veď budúci rok už obaja chalani môžu zbierať medaile z Majstrovstiev Slovenska a po dobrej zimnej príprave môžu snáď pomýšľať aj nad väčšími pretekmi.

Naše prvé skaly sme si užili priamo v Adršpachu – na severe Čiech. A stálo to za to.

Posledné dni prípravy ubehli ako voda, tričká sú oprané (4 plné pračky), nasadať do áut a odjazd…

Máme za sebou 3 oficiálny ročník O-campu. Po dvoch rokoch na slovenskej pôde sme si odskočili na západ – do Českej republiky, okres Jihlava, obec Řásná, Camp Velkopařezitý.
Krásne prostredie na OB-priestor, ktorý veľmi často využívajú českí orienťáci na tréningové tábory a sústredenia nenechal ľahostajných ani nás. Typický vysočinský terén – netypický pre Slovákov bol úžasným priestorom na zlepšovanie orientačných techník. Využili sme ho najmä na nácvik a zdokonaľovanie behu v teréne podľa azimutu.
Účastníci (73) boli rozdelení do skupín podľa vekových kategórií ako v OB pod vedením určených trénerov. K dispozícií boli tri trate podľa náročnosti: A,B,C.
Staviteľmi tratí boli Maroš Bukovác, Rišo Balogh a Alena Bukovácová. Všetky kontroly roznášal Maroš.Trénermi v jednotlivých skupinách boli: Rišo a Hanka Balohgovci, Monika a Marek Urbanovci, Barborka Vorlíčková a Alena Bukovácová. O desiate a olovranty sa vzorne starali Janka Pajgerová a Peťa Rebrová za pomoci ostatných dospelých.
Všetkým, ktorí pomohli k zabezpečeniu všetkých činností, aby deti boli spokojné ešte raz verejne ďakujem.
Absolvovali sme 12 mapových tréningov: kempingovú klasiku, odvážne okruhy, šialený šprint, aktívne azimuty, cintorín control a cartografia k tomu, oválne okruhy, šťavnaté štafety, náročný nočák, rubínová retiazka, tajomný Telč, rozvážny rogaining, záves zober.
K tomu jednu nočnú hru, jeden turistický výlet na hrad Roštejn (11 km), poplávali a pobláznili sme sa v rybníku niekoľko hodín, pred chatkami pod vedením Hanky a Zorky Bologhových pretancovali pár pekných chvíľ.
Len pre informáciu: kategória B nabehala priemerne 170 kontrolných stanovíšť + tréning „cintorín kontrol“ (tu dali niektorí aj ďalších 60 kontrol).
Žiadny pretekár nebol zranený (3 ľahké podvrtnutia členkov – z toho dve kvôli nevhodnej obuvi pretekárov!), pár uštipnutí nepríjemným hmyzom – ošetrenie Fenistyl gelom bolo dostatočné.
Celkovo hodnotím O-camp 2017 z pohľadu usporiadateľov výborne zvládnutý s hladkým priebehom, z pohľadu účastníka som bola spokojná so stravou, ubytovaním aj prostredím. Podľa úsmevov na tvárach účastníkov odhadujem, že nám bolo spolu fajn…
Takže ak dokážeme načerpať nové sily, možno o rok zasa niekde inde…

foto od Alena
foto od Rišo

foto od Rišo II:
tieto tu budú len pár mesiacov, takže stiahnite si ich rýchlo

keď pošlú fotky ostatní účastníci, pridám

výsledky tréningov

Ak chcete prispieť k nášmu zdokonaleniu, alebo pochváliť, čo bolo dobré, vyplňte prosím dotazník
dotazník

KOB Kysak usporiadal počas prvého júnového víkendu dvojo Majstrovstiev Slovenska. Centrum pretekov bolo v Kysackej horárni, ktorá žije orientačným behom dlhé roky. Dokonca aj posedenie v kadibúdke je príjemné, lebo z každej strany na teba hľadia mapy. Orientačný beh má v tejto dedine svoje pevné miesto a asi aj preto sa Kysačania hrdia, že sú najväčším dedinským klubom v strednej Európe.

V sobotu boli na rozpise Majstrovstvá Slovenska na krátkej trati. Krátka trať to však bola iba podľa názvu. Všetky trate boli o mnoho dlhšie a vo väčšine kategórií spĺňali skôr parametre klasickej trate. Mapa bola v netradičnej mierke 1:7500. V časti terénu sa nachádzalo veľké množstvo terénnych útvarov v ťažko priebežnom podraste. Kontroly boli zašité, tak trochu na náhodu. Iná časť lesa bola síce celkom dobre priebežná, ale zase značne kopcovitá. Dojmy pretekárov v cieli boli teda veľmi rozpačité. Kto čakal krátku trať, tak bol sklamaný. Kto sa nezľakol dĺžky, prevýšenia a navyše si porozumel s mapárom, užil si zaujímavé preteky.

V nedeľu sa na tom istom mieste, v tom istom teréne bežali aj štafety. A aby toho istého nebolo málo, aj niektoré kontroly boli tie isté ako v sobotu a dokonca aj postupy. A ku tomu všetkému aj počasie bolo také isté, veľmi príjemné, slnečné, ako bolo v sobotu. Priebeh štafiet bol napínavý až do konca.

Za FBA sa na štart po oba dni postavilo 6 pretekárov. V individuálnych pretekoch si pre svoju prvú majstrovskú medailu v hlavnej elitnej kategórii mužov dobehol Peťo Mižúr.

Cinkla mu bronzová, rovnako ako tatovi Janovi Mižúrovi v M60. Hana Šmelíková vo svojej kategórii W45 zvíťazila. V nedeľu sa dali postaviť presne dve štafety. Jedna mužská a jedna vekovo veľmi rôznorodá OPEN. Obidve štafety si svojimi výkonmi vybojovali stupienky na bedni. Samozrejme OPEN štafeta v zložení Magda, Hana, Jano nebola majstrovská, tak sme sa potešili aspoň z vecných a jedlých cien.

Bronzové medaily zo štafiet získali naši chlapi Palo, Glonki a Peťo.

Posledný víkend sa konali preteky v Maďarskom meste Sopron. Boli to 2-dňové preteky, kde prvý deň bola krátka trať a druhý deň dlhá. Popri tom sa tam konali aj Národné školské preteky v orientačnom behu pod názvom Detská olympiáda. Krátka trať sa bežala v meste, lepšie povedane, v botanickej záhrade a prebiehalo sa cez zastavú časť do lesíka a končilo sa na kúpalisku. Botanická záhrada popretkávana veľkým množstvom chodníkov a chodníčkov dala zabrať. Lesík podľa mapy vypadal vcelku čisto, kde tu svetlá zelená, občas tmavšia, ale v reále veľa popadaných konárov, žihľava. Dlhá trať bola v okolitých lesoch. Ako by povedala Tomášova trénerka: „veľmi ľahký typ terénu, čistý les takmer bez podrastu, orientačne nenáročný„.

A týchto pretekov sa zúčastnila moja maličkosť v sprievode syna Tomáša. Keďže sme išli iba my, tak sme sem museli dobehnúť hneď zrána. Registrácia končila o 9:00. Potom sme vegetovali, keďže sme obaja štrtovali okolo 12 hodiny. . Po oddychu a prechádzke na štart (1.3km) sme obaja vyrazili na trať. Počasie nám prialo, slniečko svietilo a Tomášovi sa darilo. I keď spravil 1 chybu na 2. kontrolu, podarilo sa mu vyhrať. Druhý deň bol štart aj cieľ v detskom tábore. Tak ako v sobotu, aj v nedeľu slnko pražilo ako divé. Vybiehali sme až okolo 13 hodiny a tak sme sa len tak potulovali a pripravovali sme sa na štart. Mne sa hneď na začiatku podarilo spraviť  obrovskú chybu a tak som štartovací kopec vybiehal 2x. Tomáš si počínal lepšie. Malá chybička hneď na prvú kontrolu ho síce stála pár desiatok sekúnd, ale potom si už dával pozor a dobehol si pre víťazstvo, ako na dlhej trati, tak aj celkovo.

Zopár obrazkov…

V stredu 24.5.2017 sa v Rusovciach konali Školské majstrovstvá Bratislavského samosprávneho kraja. Súťažilo sa v štyroch kategóriách: žiaci, žiačky, študenti, študentky. Pretekov sa zúčastnilo vyše dvoch stoviek detí, ktoré postúpili z okresných kôl. Z nášho klubu v 58 člennom štartovom poli žiakov štartovali traja chlapci a skončili v prvej tretine. Filip obsadil peknú 10.priečku, Tristan 13. a Viktor 17. V kategórii žiačok prekvapila Miša na 6. mieste, Rebecca na 7. mieste a slušne zabehla aj Nicole, ktorá skončila na 18.mieste z 57 štartujúcich.

Na víťaznej vlne sa niesli dievčatá študentky Gymnázia svätej Uršule. Naše dievčatá svojimi výkonmi prispeli k celkovému víťazstvu družstva. Tentokrát vyhrali suverénne o 22 minút a za sebou nechali najväčšieho súpera družstvo Gymnázia Grosslingova. Na stupňoch víťazov sme teda v súťaži jednotlivcov mohli vidieť na 1. mieste Magdu a na 3. mieste Terezku Števicovú. Na výbornom 6. mieste skončila Terezka Pružincová. Všetky dievčatá postúpili na Školské majstrovstvá Slovenska v Piešťanoch, kde im budeme 13. a 14.6. držať palce.

foto od Rišo Balogh