… celá skupinka z Biskupíc už pravidelne spolu trénuje, horšie je to s deťmi, ktoré dochádzajú za nami, no ale snáď už všetko bude OK.
tréning skočnosť
Aby sme si pred letom pospomínali, čo je orientačný beh, rozhodli sme sa spraviť pre letnými prázdninami ešte dve sústredenia – v skromných podmienkach prispôsobených aktuálnemu svetu, ale predsa…
Pred dvoma týždňami nás prichýlili Kocúrovci na svojom pozemku v Modre do stanov – v sobotu doobeda bol mapový tréning pre všetkých (20 pretekárov), na poobedie a nedeľu ostali už len malkáči s realizačným tímom: Marek, Alena a Mirka.
Zopakovali sme si mapové návyky, „mapu do severu“, rozhodovanie na križovatkách, prvý krát sme okúsili tréning párna – nepárna. Na troch mapových tréningoch a nočnej hre sme decká dostatočne vybláznili, no ale ako vždy: ešte by sme ostali aj dlhšie…
Modra
Pre členov CTM a nakoniec aj viacerých (do zaplnenia počtu postelí) sme pripravili náročné mapové sústredenie na strednom Slovensku.
Ubytovanie poskytli Bukováci na chalúpke pre 13 ľudí. Prvá partia vyrazila už v stredu na obed dostavníkom pod vedením Maroša. Cestou bola naplánovaná šprintová prestávka v Topoľčianskom parku s kontrolami na vykosených lúkach aj v zarastených ryhách…  Vo štvrtok sme mali v pláne využiť možnosť „indivindi tréningu“ na Bieni (Zvolen). Prietrž mračien však zmenila všetky plány. Vody napadalo neúrekom, na diaľnici cca 15cm, v lese do pol lýtok. Tréning CTM nakoniec z bezpečnostných dôvodov absolvovali v dvojiciach a malkáči išli všetci v skupinke s Marošom. Celý pobyt počas tohto tréningu v lese bol z hľadiska výkonov v orientačnom behu „nefunkčný“, rozhodne však zanechal v mysliach všetkých zúčastnených nezabudnuteľné zážitky.♥
V piatok ráno klasika na Bystrických výhľadoch a poobede skúška každoročných testov reprezentácie v terénech na okraji Banskej Bystrice (výbeh do kopca a kros).
Večer dorazila skupinka pracujúcich zachrániť dovolenkujúceho Maroša. Hneď v úvode sme oslávili Lukyho okrúhle 10-te narodeniny a na krátkom večernom výklusíku sme zahájili „hríbovú sezónu“. V čase medzi tréningami vzhľadom na sychravé počasie vonku sme objavili novú ineriérovú oddychovú aktivitu-ping pong.

V sobotu ráno nás čakala „Náročná“ na okraji obce Lutila. Mrholenie sa striedalo s dažďom tak ako všetky predošlé dni. Rozbitý terén po baníkoch v kombinácii s dlhým postupom a skalnými pasážami v závere spravil trať veľmi náročnou a niektoým to trvalo kúsok dlhšie ako sme predpokladali. Ale ako sa vraví, koniec dobrý, všetko dobré…
CTM si pred večerou dali pri chate ešte prémiovú „chuťovku“ – výbeh na miestny „Everest“ – 800m s prevýšením 170m.
Posledný mapový tréning sme naplánovali na Ortútoch pri Malachove. Veľmi detailný terén, kondične náročný je určite jeden z top terénov Slovenska. Decká ho zvládli pomerne dobre a ostal len návrat do chalupy, upratovanie a posledné kopcovité VSB.
Počas 5 dní CTM absolvovali 1 šprintový, 4 mapové a 3 bežecké tréningy v technicky aj kondične veľmi náročných terénoch.
Okrem Marošovi a ostaným dospelákom, ktorý pomohli (Kristínka, Mirka, Marek) patrí veľká vďaka Jakubovi Dekrétovi a Igorovi Patrášovi za poskytnutie máp a roznesenie fáboriek v rámci Indivindi tréningov, čo bola veľká pomoc pri príprave tréningov. Všetky mapové tréningy behali decká na krabičky, niektoré sme už stihli analyzovať a určite sa k získaným skúsenostiam ešte vrátime.
foto od Marek

Po dlhej dobe sme sa opäť stretli a začali trénovať v skupine. Celí šťastní s úsmevmi na tvárach sme sa stretli pri Dunaji, vydezinfikovali si rúčky, v menších skupinkách sme sa rozklusali, rozcvičili a začali hravou formou – „cintorínom kontrol“.
Na tréningu bolo veselo, deti boli rady, že sme konečne spolu. Novinkou bola aj individuálna doprava na tréningy: koho nedoviezol rodič, pribicykloval…mali sme také veľké rozostupy, že by sme sa na fotky ani nepomestili…
Veríme, že situácia už bude len lepšia a že čoskoro budeme môcť zapretekať nielen tréningovo, ale aj reálne.
Takže poriadne zaviažte šnúrky, opäť sme tu, aby sme robili vietor…

Prešli 4 dni a my sme „vybehli“ na Skalku, aby nám splatila svoj dlh z minulého víkendu.
A nie nadarmo. V piatok nás čakal krásne upravený štadión s bielučkým snehom, osvietená inlajnovka a teplota pár pod nulou, všetko tak, ako na tréning na bežkách má byť.
O tom, že sme sa mali krásne a že sneh bol úžasný a že sme opäť spravili niečo pre naše zdravie, utuženie kolektívu a dobrú náledu v mančafte písať nebudem…pozrite sa:
foto od Kika
foto od Alena

Čas polročného vysvedčenia a teda aj jednodňových prázdnin na neúprosne približoval. Predpovede počasia však boli stále zlé a horšie… Vidina snehu na Skalke bola neustále mizerná. Až prišiel konečne vytúžený piatok a my sme vyrazili. Komplikovaná logistika sústredenia a súčasne Majstrovstiev SR v LOB dostala konečnú podobu. Malkáči a rodičia spia v Štubni, väčšia časť „lobákov“ hore na Skalke.
O siedmej večer preberáme hornú chatu a skúšame podmočený štadión a priľahlú „inlajnovku“. No nezdá sa to byť tak hrozné, ak by v noci ešte trošku prituhlo… Dolniaci majú bežecký tréning spojený s guľovačkou, na ktorú pozbierali sneh z celej lúky… Rýchlo spať, nech máme ráno silu na MSR jednotlivcov.
Kvôli nedostatku snehu sa usporiadatelia rozhodli pre systém „one men relay“, čo v preklade znamená, že sme podľa kategórie dva-tri krát vymieňali mapu. Od „relay“ sa to líšilo tým, že trate boli rovnaké, nie rozfarstované.
My – „deti od Dunaja“ sme bojovali všetkými silami. Zimné sústredenia sa (aj keď len minuloročné /lebo tento rok sme mali sneh prvý krát) bolo vidieť vo výsledkoch: Chlapci v M18 zobrali zlato (Filip) aj striebro (Viki), dievčatám sny o medailách zobrali Maďarky. LOB je taký: kto má odjazdené a trošku chápe mapu, v slovenských podmienkach má šance vysoké. Ale na druhej strane ani tu neberie medailu každý…
Vedeli sme, že nedeľa bude pre FBA „úrodnejšia“ na medaile. Ono matematika nepustí: keď sme mali v M18 v sobotu zlato a striebro, aký bude výsledok v nedeľných dvojčlenných štafetách? Večer sme potaktizovali, dali bojovú poradu o blízkej budúcnosti… Vzhľadom k Jelkiným super lyžiam a mizernej snehovej pokrývke sme takticky uvoľnili miesto mladším. Chlapci M18 potvrdili svoje kvality a tak nám cinkla prvá zlatá. V nedeľu po urputnom boji Lea s Beky vybojovali svoje prvé „ženské“ bronzové medaile.
Jelka s Alenou s prehľadom vyhrali W90 – nad čím mnohí krútili hlavami, ale v podstate by sme vyhrali aj M70…
Naši muži – mladí vetoši doplnený vetoškou (Hrnky s už tradične požičaným Mikim / Maroš s Vladášom/ Ivan s Peťou) obsadili všetky tri medailové pozície…
A tak aj tento rok môžeme povedať, že FBA pomáha udržať LOB na Slovensku pri živote a my sa snažíme vychovávať deti všestranne, nielen bežecky…
Pekný víkend za nami, medaile rozdané a my pokračujeme v sústredení. Vďaka patrí Marekovi a Kristínke, ktorí sa v čase našej honby za zlatými a inými medailami starali o deti. Marek ich poriadne ponaháňal – malkáči najazdili každý deň 15km…podvečer čas na chate využili na orienťácke téorie…
V pondelok ráno sa budím na zlovesné bubnovanie dažďa na okná našej chalúpky. K tomu kvíliaci vietor…je mi do plaču…už tretie sústredenie túto sezónu, plánované na bežkách a zasa nič…chodím po chate ako zúrivý tiger po klietke, čarujem, nech sa kvapky zmenia na sneh…včera poobede to už bolo dosť zúfalé…kdeže Jelkine nové lyže – to už nebolo ani na moje 10-ročné „dreváky“…konečné rozhodnutie: malkáči ostávajú dole a budú mať výbehy kopcov, my zrejme opúšťame Skalku a pôjdeme behať kdesi do lesa pri Nitre… to nie je dážď, ani sprcha, to je “záclona“ vodopádu…fuj, fakt mrzké počasie…chalani vyliezajú z postelí, jeden nahnevaný viac než druhý… snažím sa o dobrú náladu v mužstve, zľahčujem situáciu a vysvetľujem, že nie som Perinbaba… niečo po ôsmej sa dážď definitívne mení na sneh !!! rýchlo opúšťame chatu a bežkujeme v ústrety silnému vetru a snehovej chumelici… Sneh bolestivo naráža do tváre, pichá v očiach, v zjazdoch je lepšie oči zatvoriť… ale bielej periny pribúda. Každou odjazdenou „peťkou“ je menej a menej vidieť hnedé listy, kamienky a konáre. Ani sa mi nechce ísť domov…konečne sneh…ale sme celí mokrí a tak musí zvíťaziť rozum nad živočíšnymi pudmi (lyžovať) a opúšťame vysokohorské stredisko. 100 výškových metrov nižšie sa sneh mení na nechutný dážď. Odchádzame, aby sme sa o 4 dni vrátili oddýchnutí do rozprávkovej bielej krajiny a vychutnávali si konečne zimné radovánky…
foto od Alena
foto od Vladáš
foto od Borka Šmelíková
foto od Komanovci
a ešte od Braňa: