Po vyhlásení výsledkov štafiet sa štvorica reprezentantov SR z Farmaceutu presadla do iného auta a vydala na dlhú cestu do Janova nad Nisou, kde ich čakalo reprezentačné sústredenie v náročných terénoch Jizerských hôr. Absolvovali 7 mapových tréningov, 2 dokonca na mape z minuloročných majstrovstiev sveta, jeden tréning zahrňoval 1,5km dlhý azimut terénom bez mapy, iba podľa koliečka na buzole, a naučili sa mnoho nových vecí. Mimo iného aj vypili straaašne veľa pravej českej malinovky.
Druhý júnový víkend sme navštívili dedinu Poniky na strednom Slovensku. Čakal nás majstrovský víkend v kopcovitých lesoch plných terénnych útvarov po ťažbe a dokonca s lúkami a húštinami podobnými Boroke.
V sobotu sme po dlhej ceste na štart vybehli na strednú trať a bojovali o titul majstra SR. Výborne sme sa popasovali s náročnými technickými traťami a víťazstvo si odniesol Filip Bukovác, Ján Mižúr, Hana Šmelíková a Boris Kocúr, strieborná medaila visela na krku Tereze Kendrovej, Peťkovi Kotuliakovi, Alene Bukovácovej a Rebecce Hernej, bronz bral Tomáš Kasza a Dušan Hrnčiar. Večer klasicky porada o taktike na zajtrajšie štafety a rýchlo spať, aby sme neboli na skorom štarte unavení.
V nedeľu sa v rovnakom priestore konali štafetové majstrovstvá. Atmosféra bola úžasná, nervozita by sa dala krájať a všetci sa veľmi tešili. Nechty sme mali nalakované v klubových farbách, na tvárach nakreslené klubové vlajky a boli sme odhodlaní vyhrať. Preteky boli napínavé, verejnú kontrolu si veľa ľudí nevšimlo, kontrol bol v lese veľa, a tak bolo ľahké pomýliť sa. Bolo potrebné ísť naozaj bez chyby a vydať v horúčavách zo seba všetko. Majstrami SR v štafetách sme sa stali dvakrát a bronz sme tiež brali dvakrát
21. mája sme sa nadšení zobudili do krásneho skoro až letného počasia. Na programe dňa boli majstrovstvá SR v najmladšej OB disciplíne – Knock-out šprinte. Šprint pozostáva z 3 kôl, z ktorých sa postupne vypadáva a vo finále A je len 6 ľudí z každej kategórie. Keďže sa beží 3x za deň, celý deň ste v napätí a regenerácia po jednotlivých kolách je ťažká. Na každom hromadnom štarte sa musíte naplno koncentrovať a ísť bezchybné preteky, ak chcete mať šancu na medailu. Tentokrát sa majstrovstvá konali v Banskej Bystrici v perfektnej lokalite pre tento typ súťaže. Dobeh semifinále a finále bol na štadióne a z tribún sa skoro celé finále dalo pozerať. Bolo to naozaj zaujímavé a veľa nového sme si z tohto dňa odniesli. Hlavne skúsenosti o súťažení pod stresom, ktoré sa zídu na svetových podujatiach. Tereza Kendrová vyhrala zlato a ostatní sa umiestnili tiež veľmi pekne, Filip vo veku 16 rokov postúpil do finále B medzi mužmi a skončil na celkovom 5.mieste.
V nedeľu mali niektorí meraný mapový middle tréning a pre niekoho z nás to bol nominačné preteky na juniorské majstrovstvá sveta. Bola postavená technicky náročná trať na Ortútoch v ťažkom lese, kde bolo potrebné ísť nielen presne, ale aj ukázať silu v nohách a rýchlosť na strednej trati. Rebecca Herna a Filip Bukovác, vekom ešte dorastenci, ukázali, akí sú dobrí a brali zhodne druhé miesto, Tomáš Kasza im sekundoval tretím.
V sobotu skoro ráno sa Tereza Kendrová, Tomáš Kasza a Filip Bukovác vybrali do hlavného mesta Česka, Prahy, na majstrovstvá ČR v šprinte, ktoré sa konali na sídlisku Stodúlky (mapa sa volala 100-doolky). S náročným šprintom sa popasovali dobre, nespravili si hanbu a spokojní sa vracali s 22.miestom (Tereza) a 26.(Filip).
Druhá časť farmaceutov sa zúčastnila pretekov slovenského rankingu na Štúrovom Bajúze a ukázali, aký sme úspešný klub. Rebecca Herna vyhrala W18, Alena Bukovácová W35, Hana Šmelíková W45, Boris Kocúr M12, kde bol Lukáš Bukovác strieborný, Martin Borský bol tretí v M45, Baška zvíťazila vo W10 a Peter Borský v K3.
V nedeľu už sme sa kompletní postavili na štart dlhej trate na Štúrovom Bajúze. Na náročných kopcovitých tratiach v horúčavám sme obstáli výborne a niesli sme si domov 7 zlatých a 2 strieborné medaily.
Každý vraví, že príroda si robí čo chce, ale veď včera bol prvý apríl, takže podľa mňa je všetko v poriadku…
V piatok sme sa nakoniec ozaj iba malá skupinka pretekárov FBA vybrali na prvé dvojkolo tohtoročného slovenského rebríčka na klasické skorojarné preteky Central European spring orienteering meeting.
Vzhľadom k jemne komplikovanému programu sme sa prispôsobili a nakoniec sme všetko zvládli na jednotku. Kamaráti s rôznymi chorobami, ktorých sme museli nechať doma na poslednú chvíľu nám síce chýbali, ale my ostatní sme si to všetko užili. Pre malých bol na piatok nachystaný „mapáčik“ za svetla a relatívneho vonkajšieho tepla. Nakoniec tréning za svetla bežali aj veľké dievčatá, pretože náhla zmena plánu načrtla Terezke získať účasťou na ranných pretekoch pri Brne nomináciu na MČR šprint a ona sa ponúknutej šance zmocnila a teda miesto NOB tréningu si les vychutnala za svetla. Anka sa k nej rada pripojila a tak na odrazky bežali len Tom a Filip. Chlapci si na tréningu vychutnali okrem tmy aj poletujúce snehové vločky a my sme zatiaľ zdokonaľovali svoje vedomosti o mapových značkách formou hry na pantomímu, čo sa zjavne najmenším páčilo až do popukania od smiechu.
Ráno sa náš malý tím rozdelil na dva ešte menšie: Laci v roli šoféra, Tom a Terezka vyzbrojení nádejami na postup na prestížne preteky vyrazili smer Brno. My, čo sme mali ešte pár chvíľ tepla k dispozícii sme využili na biliárd a iné zábavky (príprava stravy po pretekoch).
Čas vypršal, krátky presun do Borského Mikuláša a radostné zvítanie s „brňákmi“. Úsmevy na tvárach boli vyjadrením splnenej misie – Tom postúpil a výhrou si vybehol aj české „B“, Terezka postúpila tiež.
Všetkých (teda okrem vopred neprihláseného Toma) náš čakal studený „midlík“, s ktorým sme sa popasovali k spokojnosti všetkých a aj trénerky.
Relatívne teplo chaty a možnosť na spoločenské vyžitie robia pretekmi lákavou spoločenskou udalosťou. Hry do večera, pozeranie máp a rozprávanie zážitkov menia šport na zábavu a takto sme si to užili aj v sobotu večer.
Ranné prebudenie do studeného rána s jemnou vrstvou sniežiku na tráve dávalo vedieť, že diskusie o vhodnom oblečení na dostatočne dlhý a „výživný“ long skončia až v minúte pípnutia… ku chladu sa pridal oproti včerajšku aj nepríjemný ľadový vietor a zistiť, kto v zime trénoval nebolo podľa výsledkov ťažké… obstáli sme opäť vo všeobecnosti pekne a kto mal dres FBA, na toho som pyšná, že v takýchto ťažkých podmienkach odbojoval. Najmä odhodlanie a precíznosť našej najnovšej nádeje Anky, ktorá pekne absolvovala svoje prvé preteky v neľahkej kategórii W18 stoja za pochvalu.
Po zimnom prebehnutí sme vymrznutí čakali na vyhlásenie minuloročného celoslovenského rebríčka a následne aj výsledkov tohto víkendu. Mnohí sme si domov zobrali víťazné – tentokrát ružovučké tričká.
Tretí marcový víkend bol plný orienťáku, síce chladného, ale krásneho. PO dlhom čase sme ho mohli prežiť bez akýchkoľvek obmedzení. A ak sme nejaké pociťovali, boli spôsobené nami samými.
V Bratislave pri pomerne nízkej účasti naše deti vybojovali, čo sa dalo: medzi 12 ročnými mužíkmi dominoval Boris, nasledovaný Peťkom a Lukášom. Tesne sa nimi skončil Riško a to bol nanešeťastie koniec výsledkovej listiny v tejto kategórii. Kde sú ostatní borci?
Medzi malými slečnami si prvenstvo zaslúžene odniesla Baška a vo W16 kraľovala Terezka.
No a tu je pohľad našich úspešných detí:
Baška: Na Kamzíku bolo naozaj pekne a videla som dokonca veľa zvierat. V posledných úsekoch sa mi veľmi nedarilo, cestou na paitu kontrolu som odbočila zle, ale predsa to bolo dobre.
Boris: Pretek bol super až na jednu chybu. Trať bola ľahká a primerane dlhá-takže tiež dobrá.
Luky: Po poslednom preteku, kde som stretol „celú ZOO“, som dnes išiel do boja iba pod podmienkou, že po pretekoch bude opekačka. nakoniec sa mi podarilo umiestniť na 3.mieste a bolo to dobre
Riško: Trať bola veľmi pekná, no aj trochu zložitejšia, no aj tak sa mi páčila. Som rád, že som sa po dlhšom čase mohol zapojiť do jedného z pretekov, ktorý mi snáď pomohol sa zlepšiť.
Baška
Terezka
Boris, Peťko, Luky
No a ako sme spomenuli v úvode, naši starší „mužíci“ Filip a Tomáš nás reprezentovali cez víkend hneď na 3 štartoch NOB: Filip 8.miesto, Tomáš 17., v sobotu doobeda bežali long vo výrazne obsadenej mužskej kategórii : Filip 5.miesto, Tomáš 14.miesto a v nedeľu sa vyhecovali na štafetách k vynikajúcemu 1.miestu (z 31štafiet). Filip dobehol excelentne prvý z prvých úsekov s náskokom 10min, Tomáš udržal „galop“ s balíkom vedúcich pretekárov, no a Honza to dotiahol k víťazstvo.
Všetkým pretekárom, ktorí cez víkend športovali blahoželáme a tešíme sa na pretekárske stretnutie opäť cez víkend.
Počas minulého týždňa sa niektorí z nás (Terezka, Tomáš a ja) zúčastnili na mapovom sústredení v Slovinsku, Taliansku a Chorvátsku. Súčasťou bola aj víkendová časť pretekov Lipica open, na ktoré sme sa počas sústredenia intenzívne pripravovali.
Tento tréningový kemp sme absolvovali spolu s priateľmi z Českého klubu, takže o konkurenciu nebola núdza. Trénovali sme vo všetkých typoch kamenistých terénov aj v starých prímorských mestečkách celých 7 dní. Tréningy boli fyzicky aj psychicky náročné, no prežili sme ich v zdraví.
Ako som už spomínal, na konci sme súťažili na pretekoch. V sobotu sme bežali dlhú trať, ktorá bola po dlhom sústredení náročná, v nedeľu bola na pláne stredná trať, čo nám s našou únavou vyhovovalo viac. A vďaka dobrej príprave sme sa aj pekne umiestnili.
Trošku štatistiky, v ktorej sa odráža pot za 9dní: ja som nabehal 127,8km a našiel pritom 331 kontrol.
