Prvé viacdňové preteky v tomto roku absolvovala malá výprava FBA v Slovinsku v okolí Lipice. Vycestovali sme v piatok na obed, večer sme sa ubytovali v Postojnej v jednej maličkej učebni tamojšej školy a následne sme urobili nájazd do Lidlu. V sobotu dopoludnia sme sa na tréningu oboznámili s krásami krasového terénu a tiež sme si popozerali, ako sú tieto krásy zakreslené v mape. Akcia bola venovaná hlavne našim novým nádejám Terezkám (Terezka Pružincová a Terezka Števicová), ktoré sa v takto náročnom teréne ešte nikdy nenachádzali. Po prvom kontakte s mapou nás čakala prvá etapa. A tu sa ukázalo, že dievčatá nie sú už začiatočníčky, lebo kategóriu začiatočníkov s veľkým náskokom vyhrali. V nasledujúcich etapách teda dostali pokyny, aby si na trati komplikovali život, vynechávali cestičky, bežali do kufru a následne sa hľadali. Jednoducho si nacvičovali situácie, do ktorých sa môžu počas pretekov dostať. Bola to naozaj neľahká úloha dobrovoľne odbočiť z jednoznačného postupu a odbočiť do hustníkov medzi závrty. Ale zvládli to zodpovedne. V poslednej etape opäť s prehľadom obsadili prvé priečky. Ja som si na svojich tratiach občas skomplikovala život aj bez špeciálnych pokynov a dosť nedobrovoľne. Takže moje výsledky za jednotlivé etapy boli striedavo dobré a nie veľmi dobré. Palo si užíval eliťácke trate a po každej etape nám nachystal ešte ďalší mapový tréning. K výživnej mapovej príprave sme ešte pridali pekný ranný výbeh na východ Slnka na najvyšší a najkrajší  kopec v blízkom okolí a večernú bežeckú prehliadku prístavného mesta Terst v Taliansku.

Tradične, ako každú jar, sme sa vybrali aj tento rok k južným susedom privítať jar v lese.
Vzhľadom k organizovaniu pretekov OR v Lamači sme vynechali sobotný „prológ“ a ukázali našu silu až v nedeľu v lese.
Ráno nás privítalo chladné počasie – zamračené a len 2 st. C, čo predpovedalo neľahký pobyt v lese. Myšlienky cestou na štart – čo obliecť alebo vyzliecť sa striedali s prianím, nech sa len nespustí dážď. Ale jarné „kvítečky“ cestou na štart zahnali škaredé myšlienky na dážď a už som mastila na jednotku…
Na výkony Maroša aj Aleny sa podpísalo ponocovanie spôsobené prípravou našich  pretekov počas posledných dvoch týždňov, ostatní bežali zo všetkých síl, čo nám prinieslo pekné výsledky.
Keď som dobehla, chlapci už mali rozohraté medzinárodné stretnutie vo futbale, o chvíľku začalo snežiť a farmaceutický tradičný cieľ jarných pretekov – cukráreň v dedinke Nyúl sa nezadržateľne blížil.
Ešte vyhlásenie, na ktorom si si pri pohľade na našich vravela: „Áno, práca v klube má svoj význam“ a sup na krémeše a veterníky…

Ranné sychravé  a hmlisté počasie asi nikomu z nás nepridalo na chuti ísť potme do lesa, nakoniec sa však podľa rozhovorov v cieli väčšine zo zúčastnených páčilo.

Motýlik pomotal hlavy aj skúseným a hviezdne eliťácke obsadenie v hlavne kategórii mužov povzbudil organizátorov do ďalšej činnosti. Jemné meškanie hromadného štartu (8 min) bolo spôsobené omeškaním niektorých pretekárov, dúfame že to nikoho veľmi nenahnevalo a že do budúcnosti sa pretekári polepšia.

Aj najmladšie kategórie boli obsadené a ako tréner detí si myslím, že nebojácne deti získali vzácne skúsenosti a určite si zaslúžia obdiv.
Continue reading →