Blá, blá, blá… a nič nemôžeme robiť…

Všetci tomu rozumieme, všetci chceme byť zdraví a hlavne chceme pretekať. My dospelí to nejako vydržíme, chápeme vážnosť situácie a vieme, že je ťažké nájsť iné riešenia ako nám ponúkajú. Okrem toho sa všetko mení doslova z hodiny na hodinu.

Ako udržať decká pri „živote“? Do jari nám ostáva nekonečných „X“ mesiacov, vonku bude čonevidieť o piatej tma, telocvičňa zamknutá, dráha nedovolená…čelovky síce máme a dobré (viď výsledky z MSR NOB), ale čo keď nemôže behať spolu ani vonku?

Pár rokov dozadu som vravela, že dobrý tréner dnes zďaleka nie je len „telovýchovne zdatná“ osoba, je to diétológ, psychológ, ovláda praktické zamestnania ako time manager, vodič, kuchár, vie všetko dopredu, má neustály prehľad o dianí, udržiava kontakty doma i v zahraničí. A napriek tomu je tu otázka: „Ako ďalej?“

Jednoducho: budeme cvičiť každý sám a pritom spolu. Dnešné technológie to dovoľujú a kto chce, cestu nájde. Zahájili sme „on-line“ prípravu: utorky a štvrtky sa deti pripájajú cez svoj počítač pomocou kamier a reproduktorov ako na vyučovanie. Nepíšeme diktáty, ale spoločne posilujeme a strečingujeme. Na začiatku si vždy povieme, kto čo odbehal podľa individuálnych plánov za posledné dni, ako sa máme a už cvičíme.

Je veľmi čudný pocit pripravovať deti na orientačný beh z domu z vlastnej obývačky, no ale čo už: výnimočné situácie chcú výnimočné riešenia. A čakať so založenými rukami – to nie je pre nás…