14máj/21

Reprezentačné sústredenie Tatry 5.-9.5.2021

Prišli sme v stredu večer a rovno vybehli na tréning. Išli sme iba ľahký 6-kilometrový rozklus po dlhom sedení v aute a 2 náročných týždňoch pred tým. Iba mierne popŕchalo, ale aj to po chvíľke prestalo. Keď sme dobehli, prišli ostatní. Rozdelili sme si izby, a tí, čo behať ešte neboli, išli. Nanešťastie sa však strašne rozpršalo a rozsnežilo.

Ešte bola krátka porada a išli sme spať.

V štvrtok sme sa zobudili do nádherného slnečného rána. Počasie ako z rozprávky, a keďže bol pracovný deň, nikde žiadni turisti. Po raňajkách sme sa rozklusali na vlakovú stanicu Popradské pleso, kde sme sa rozcvičili a začali hlavnú náplň tréningu. Tou bol výbeh na Popradské pleso, počas ktorého sme mali riešiť sudoku. Bol to tréning zameraný na to, aby sme sa naučili čítať mapu počas behu. Obidvom sa nám darilo dobre, napriek náročnosti sudoku a ťažkým podmienkam písania na papier počas behu sme obidvaja stihli naše sudoku vyriešiť ďaleko pred cieľom. Počas trate nás milo prekvapil sneh na ceste. Keď sme dobehli, čakal nás už iba dlhý výklus späť na ubytovňu. Po ľahkom obede sme mali voľno, takže sme hrali karty a rozprávali sa. Poobede sme sa rozdelili do skupiniek a išli dlhý beh na Jámske pleso.

V piatok sme odtiahli závesy na oknách a nálada nám klesla presne ako teplota vonku. Bolo zamračené, strašne chladno a prašalo. A to nás práve čakal najťažší tréning zo sústredenia! Deprimovaní sme sa najedli a desili sme sa momentu, kedy budeme musieť výjsť von. Rozklusali sme sa a bežali tempové behy okolo Štrbského plesa.Bolo to veľmi ťažké, ale snažili sme sa zo seba dať maximum. Poobede sme mali bežecké voľno, ale aby sme neležali v posteliach, rozhodli sme sa ísť turistiku na vodopád Skok. Väčšinu cesty sme sa zabárali do čerstvo napadaného snehu. Po ľahkej večeri sme mali ešte tréning bežeckej abecedy a techniky behu, pretože je to veľmi podstatné. Horšie počasie nám však asi výjsť nemohlo! Najprv pršalo, potom snežilo, pri nízkom skippingu nás zasypali krúpy a zvyšok času padal dážď so snehom. Vymrznutí sme sa po poučnom tréningu vrátili na ubytovanie.

V sobotu ráno sme sa prebudili do ďalšieho krásneho dňa. Ranný tréning na vodopád Skok bol vskutku pozoruhodný. Po príchode nových posíl z Košíc, ktoré sa k nám pridali sme svižným tempom vybehli hore. Panoramatický výhľad na zasneženú krajinu pod nami si zaslúžil zopár fotiek a vtipných videí. Pri zbehu dole sme si užívali posledné dúšky tohtoročnej nádielky snehu, ktorá bola v týchto nadmorských výškach ešte stále dosť úctyhodná. Preháňali sme sa ako deti medzi turistami, padali sme k zemi ako hrušky na jeseň, a predsa to bola číra radosť čo z nás prúdila po príchode na ubytovanie.

Medzi tréningami sme si čas krátili ako vždy varením a leňošením. Každí sa snažil zregenerovať a uvoľniť pred nasledujúcim tréningom – terénnymi okruhmi.

Okruhy boli vytvorené Duškom, ktorý ich deň predtým dlhé hodiny tvoril v zákutiach okolo Jazierok lásky. Chlapci aj dievčatá mali svoje vlastné okruhy podľa náročnosti a schopností. Boli popretkávané skalami, bažinami, dokonca aj snehom. Počas týchto neľahkých okruhov sme ešte museli aj čítať text, ktorý bol vybratý tak, aby nás aj poučil. Témou textov bolo behanie a tréningy a to, ako ich zlepšiť. Ale prečítať text, keď sa prerážate cez hustník nie je vôbec ľahké. Museli sme si strážiť tempo, aby sme mohli pochopiť o čom text je.

Večera sa niesla v znamení palaciniek. Dievčatá a Duško (tomu to veľmi nešlo), robili palacinky pre všetkých, čo bolo, samozrejme, úžasné. Bola to hromada palaciniek, aby nás nasýtili, ale im sa to podarilo.

Tréneri nám zas púšťali videá zo včerajšieho večerného tréningu. Dôvodom bolo zlepšenie techniky behu, ktorá priamo súvisí s rýchlosťou. Kebyže máme zlú techniku, mohli by sme behať rýchlo, ale zranili by sme sa, a to asi nikto z nás nechce.

Nedeľné ráno sa už nieslo v znamení odchodu, ale i únavy. Tréning bol skoro, preto sme museli skoro vstávať, aby sme si stihli zbaliť všetky veci. Už nás čakal len jeden tréning.

Presne o 9:12 sme vybehli, naša skupina konkrétne na Tri studničky, čo malo byť neuveriteľných 18km! Tempo bolo svižné, ale nie rýchle a väčšina ľudí si počas behu mohla vychutnať krásnu tatranskú prírodu. Na Troch studničkách sme sa zastavili, a aj keď tam bola len jedna studnička, mohli sme sa z nej slobodne napiť. Cesta späť už nebola taká príjemná ako tá, po ktorej sme prišli. Skoro desať kilometrov stúpania na Štrbské pleso si vyberalo svoju daň, ktorú sme však všetci zvládli zaplatiť. Odmenou nám bol krásny pohľad na horské štíty pokryté snehom, ktoré sa kúpali v slnečnom svite.

Už len zbaliť a domov. Tak snáď o rok zas v Tatrách.

Tereza Kendrová, Tomáš Kasza

12máj/21

Meraný tréning Lietava a Rajecká Lesná

Tak ako minulý piatok, aj tento začal klasicky: škola, obed, pobaliť sa, nasadnúť do auta a vycestovať smerom Banská Štiavnica, kde na nás čakal nabitý program na víkend. Hneď, ako sme pricestovali na chatu, sme sa prezliekli, aby sme stihli tréning. Potom sme sa už len navečerali a išli spať, pretože na druhý deň nás čakalo skoré ráno.
Budíček v sobotu ráno bol veľmi skorý, ale vstávanie nám spríjemňovalo pekné počasie, ktoré zaisťovalo super preteky. Naraňajkovali sme sa a vycestovali do obce Lietavská Svinná, kde sa konal prvý meraný tréning.
V skalách a strmých svahoch sa nám darilo celkom dobre. V najdlhšej kategórii A Filip skončil na peknom 2. mieste , Maroš 3., Tomáš 5., Dušan 15. a Alenka napriek zdravotným komplikáciám 24.. V kategórii B skončila Rebecca na 1. mieste a Terezka na 7. Ani malkáči nám nerobili hanbu, pretože Lukáš skončil na výbornom 1. mieste a Boris hneď za ním na 2.
Po našom prvom výkone dňa sme sa rozhodli, že sa počas obednej prestávky pôjdeme pozrieť na hrad Lietava. No a potom sme sa presunuli o pár kilometrov ďalej do Rajeckej Lesnej, kde nás čakala druhá etapa.
Druhá etapa nás viacerých prekvapila. Nebola to totiž klasická dlhá trať, ale veľká väčšina sa bežala po lúkach. Trať bola síce mapovo ľahká, ale mnohí sme sa presvedčili, že pri rýchlosti robíme chyby stále. Výsledkovo nám to vyšlo nasledovne kategória A – Filip 1., Tomáš 3., Maroš 7., Dušan 16. Kategória B – Terezka 1., Rebecca 2. A kategória D- Boris 1.
Po dobehnutí sme boli síce všetci vyčerpaní, no aj tak sme neodmietli zahrať si futbal proti našim kamarátom z Banskej Bystrice. Po napínavom zápase sme nasadli do auta a vrátili sme sa na chatu.
Na druhý deň sa niektorým už vstávalo ťažšie, ale stále nás čakali dva tréningy. Doobeda sme mali spoločný beh po lesných cestách. A poobede sme si odbehli krásny, ale náročný šprint v Banskej Štiavnici. Sústredenie sme si všetci užili a určite nás posunulo o veľký kus v našej výkonnosti vpred.
výlet medzi etapami na hrad Lietava
napísala: Rebecca Herna / foto: Dušan Bukovác

02máj/21

Rozbehli sme sa

S príchodom jari sme pomaličky poodkladali zimné elasťáky a počas tréningov sme začali zrýchlovať bežecké tempo, zaradili sme výbehy kopcov a rýchle úseky. Tempové behy sme predĺžili z 1km na 1,5 u dievčat a 3km u chlapcov v snahe pripraviť sa na kondičné testy.
S pravidelnou sobotnou mapovou prípravou, ktorú sme zahájili vďaka priaznivému počasiu už vo februári, sme pokračovali celý marec aj apríl. Počas Veľkej noci sme pre pretekárov z kategórie MW16, ktorí pravidelne trénujú pripravili “sústredenie”-mapové tréningy s prespaním doma, ktoré dopadlo veľmi dobre. Až na výnimku malého zranenia u Filipa sme absolvovali 6 “výživných” tréningov s rôznymi orientačnými technikami.

Fotky z tréningu
Po uvoľnení opatrení sa šikovným chlapcom z BB podarilo zorganizovať meraný tréning a tak sme po dĺĺĺhom čase mali možnosť porovnať sa trošku s ostatnými orienťákmi aj mimo FBA.
Pred pretekom Alenka upiekla škorické koláčiky, aby každý zahájil ten svoj štart do novej sezóny šťastne a sladko…
A že sme sa pripravovali dobre sme dokázali excelentne. Chlapci v oboch etapách na najnáročnejšej trati obsadili na striedačku druhé a tretie miesta. Ten, kto im 2x prekazil prvý tohtoročný pocit z víťazstva bol tréner Maroš (takže ešte stále ich má čo učiť). Dievčatá v náročnom teréne bežali tiež pomerne pekne (Terezka 2.a 3.miesto, Beky 2x štvrtá). Na preteky sme vzali i Lukiho a ten zabojoval tiež pekne: 1. a 2.miesto.

Meraný tréning v BB

Najbližší víkend ideme potrénovať na meraný tréning do Lietavských skál a na novú mapu do Rajeckej Lesnej, tí čo ostávajú doma môžu využiť Hankin meraný tréning v Lozorne.

 

08mar/21

Mapový tréning v Svätom Jure, 7.3.2021

V sobotu ráno som sa zobudila do krásneho slnečného rána. Tešila som sa, ako už konečne budem behať v dierkovanom drese, ale moje plány na letný outfit prekazil teplomer. Slnko síce svietilo, ale ortuť v teplomere ukazovala 1 stupeň! No čo už … Aspoň mi nebude teplo. Poriadne som sa rozcvičila už doma a potom sme s rodičmi a sestrou vyrazili do Svätého Jura.
Prezula som sa do klincov, napila sa, zobrala si buzolu a išla som sa osamote rozklusať po blízkych chodníkoch. Iba z diaľky som videla štartujúceho Filipa, ktorý vybiehal na najdlhšiu trať. Ešte som si dala rýchlu rozcvičku a pozrela na hodinky. Podľa štartovky s veľkými rozostupmi, aby sme sa vôbec nestretávali, mala moja rodina o chvíľku štartovať. Presunuli sme sa na štart, v neďalekej ryhe sme našli naše mapy a vybehli na trať. Teda … moji rodičia a sestra, ktorí sa orientačný beh ešte iba učia, sa pomaličky vydali k prvej kontrole detskej trate.


Trať bola super. Dobre postavená, veľmi zaujímavá, s rôznymi typmi postupov, v krásnom prostredí. Les bol listnatý s mnohými kopcami (čo bolo pre niektorých celkom náročné …) a údoliami, typickými malokarpatskými kamennými násypmi a zrázmi a veeeľa kameňmi. Čo ma celkom prekvapilo, bolo množstvo hlbokých močarísk, ktoré neboli v mape zakreslené, ale boli naozaj pekné a zaujímavé.

Napriek mojim obavám zo zimy ma počasie nakoniec príjemne prekvapilo. Chlad som skoro ani necítila a žiadne mraky na oblohe zabezpečili všetkým trénujúcim príjemný beh slnečným lesom.
Po tom, čo som dobehla do cieľa, som sa vydýchala a vydala sa vyklusať smerom k nášmu autu. Cestou dole som stretla mojich rodičov a sestru, ktorí sa usmiati a spokojní vracali na miesto, kde sme parkovali.
Potom som si už iba zakreslila postupy, zapísala medzičasy a teším sa na náš spoločný online rozbor tohto tréningu.
Neviem sa dočkať ďalšieho mapového tréningu v prírode!
Tereza Kendrová, W16

04mar/21

Vedeli ste, že?

Marek rád pripomína deťom, že posledným krokom jedného tréningu začína príprava na ten druhý.
V praxi to znamená pre pretekára veľa práce: vyklusať sa, vystrečingovať (v normálnych časoch nahradiť inou regeneráciou), osprchovať, napapkať, zakresliť postupy a vypísať tréningový denník a šup do postele zbierať energiu na druhý deň.
To všetci poznáte a pravidelne robíte, žiadne novinky…

Ale viete čo Marekova čarovná veta znamená pre trénerov?
Ešte pred ukončením Vášho tréningu treba kontroly z lesa pozbierať, doma dať vysušiť a opäť poskladať.

Laci príde vymrznutý domov, sadne za počítať a spracuje výsledky.
Okrem toho treba krabičky pekne poukladať a ak sú špinavé od blata aj vyčistiť.

Maroš a Alenka vedú na základe výsledkov a medzičasov dlhé rozhovory, čo komu nešlo a teda kam by sme mali ísť nabudúce, aby sme to natrénovali. Po výbere terénu začína “čarovanie” s mapou. V okolí Bratislavy máme mapy dosť staré, porasty sú neaktuálne, cesty sa menia. Niekedy je čas skočiť priamo do terénu a poobzerať sa, čo sa nové v lese udialo.

Keď nie je čas za svetla, sadne Maroš k počítaču a čaruje…z rôznych zdrojov sa snaží mapu čo najviac aktualizovať. Neraz tomuto “aktualizovaniu” mapy venuje aj 3-4 hodinky, ktoré by inak mohol venovať svojmu spánku.

Keď je mapový podklad čo najlepšie pripravený, sadne k počítaču Alenka (alebo pokračuje Maroš) a po 1-2 hodinkách práce sú pripravené trate.
Ostáva poslať prihlasovací email, počkať na prihlášky, zostaviť štartovku a poslať pokyny. V praxi to znamená opäť sa niekoľko krát pripojiť k počítaču a všetko doviesť do zdarného konca.

Treba sadnúť do auta a ísť ich vytlačiť. V prípade zlej predpovede počasia nachystať do mapníkov.

Keď je kontrol v lese naplánovaných veľa alebo podľa štruktúry tréningu nám niekedy treba zohnať pomoc pri roznose a zbere kontrol.

V deň D a hodinku H už len dúfať, že počko nám bude priať, všetci budú dobre rozcvičení, nikto sa nezraní no a s napätím počúvať vaše zážitky z lesa…
Kruh sa zatvorí a my začíname odznova… dúfam, že aj vy…

07dec/20

Druhý adventný víkend – dva mapové tréningy

Kačín 5.12. v podaní Terezky:
Deň pred Mikulášom by mal byť sneh a mráz. Nám, trénujúcim Farmaceutom, naopak v sobotu vyšlo nádherné slnečné počasie a príjemných 6 stupňov(aj keď na začiatku tréningu strašne fúkalo). S dodržaním všetkých hygienických opatrení sme sa rozklusali po úzkej kamenistej cestičke na štart nášho tréningu, ktorý nám išli naši chlapci rozniesť. Keďže oni trénujú viac ako my, po roznose pokračovali v bežeckom tréningu. Rozcvičili sme sa a po 3 minútach sme štartovali. Tréning bol poriadne kopcovitý, zaujímavý a veľmi dobre postavený. Dokonca sme si vyskúšali razenie kliešťami do mapy. Všetci sme si tréning užili a kontroly nám samé naskakovali. Dúfam, že si už čoskoro znova zasúťažíme na naozajstných pretekoch. Kým však trvajú opatrenia, zostáva nám iba poriadne trénovať a čo najlepšími spôsobmi sa pripravovať na nadchádzajúcu sezónu.

A takto to vnímala Lea:
Dnešný tréning v Lamači bol ťažký ale zároveň super. Pre mňa najnáročnejšie bolo asi to, že Lamač je samý kopec a ja kopce teda behať  zatiaľ neviem, ale užila som si ho aj napriek tomu. Les bol krásny, čistý, mapa nám dokonale sedela a pri voľbe postupov som musela častokrát rozmýšľať kadiaľ. Po tom, čo sme dlho nebehali na mape som musela oprášiť nejaké staré vedomosti. Niektoré postupy ma fakt dostali (hlavne keď sme sa viacerí podobiehali a to bol presne postup kedy sme všetci išli do chyby.) Na tomto tréningu sa mi veľmi páčil priestor, voľby postupov a aj samotná mapa.

V nedeľu sme mali v pláne Mikulášsky tréning.
Využili sme mapu spriateleného klubu a nakombinovali si rýchly šprint v lese a vzápätí scorelauf v dedine.
Všetko logisticky nakombinované tak, aby sa netvorili žiadne skupiny, aby každý bežal sám a hlavne, aby sme si veselo zašportovali.
V lese bol okrem nás určite aj Mikuláš, pretože všetci sa z lesa vracali s plnými vreckami dobrôt. No ešte že máme také funkčné klubové oblečenie… aj pozvaným ozaj malým súrodencom a kamarátom (pod 10 rokov)sa páčilo a tak ich snáď uvidíme medzi nami aj častejšie.

02dec/20

Začal sa Advent

Najvyšší čas skončiť odpočinkové = “lážo-plážo” behanie a obuť sa do poriadneho tréningového procesu. Mapový tréning v prvú adventnú nedeľu sme si zaslúžili všetci. Neskorá jeseň s teplotami tesne nad nulou, obloha bez obláčikov a s poriadne ostrým slnkom – no paráda. Nič lepšie sme si nemohli ani priať. Príroda ako maľovaná. Tí čo mali tú česť bežať Eliťácku trať si užili aj poriadne kusy srieňovitej námrazy na najvyšších miestach terénu. Zato ale boli ochudobnení o farebné časti mapy a museli sa uspokojiť s hnedou a občas kde-tu sme im dopriali aj kúsok čiernej farby (nebojte, nie cesty…len kamienky a posedy…)
Tí najmenší – aby im bolo veselšie – mali na kontrolách malé lampióny s klieštikmi.
No a najpočetnejšia skupina bežala bez trénerov a bez lampiónov, ale na jasné objekty a tak nebolo čo riešiť.
Postupne sa nás v lese prestriedalo 25 a to je celkom pekné číslo.
V rámci všetkých opatrení – aby sme boli zdraví sa v takom veľkom počte síce nestretneme, ale len postupne absolvujeme dúfam aj budúci víkend.